MediaServis

1  Videl som iné veľké predivné znamenie na nebi: sedem anjelov so siedmimi poslednými pliagami, lebo nimi sa dovršuje hnev Boží.
2  Videl som niečo ako sklené more zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stoja na tom sklenom mori, majú Božie citary
3  a spievajú pieseň Mojžiša, služobníka Božieho, a pieseň Baránkovu: Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľ národov!
4  Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy!
5  Po tomto som videl: otvoril sa chrám stánku svedectva na nebi
6  a z chrámu vyšlo sedem anjelov, majúcich sedem pliag; oblečení boli do čistého, skvúceho ľanového rúcha, na prsiach opásaní zlatými pásmi.
7  Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha živého naveky vekov.
8  A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a Jeho moci, takže nikto nemohol vojsť do chrámu, kým by sa neskončilo sedem pliag siedmich anjelov.

1  Pozrel som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s Ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí mali napísané na čele jeho meno a meno Jeho Otca.
2  Počul som aj zvuk z neba ako hukot mnohých vôd a rachot silného hromu, a zvuk, ktorý som počul, bol ako zvuk citaristov, čo hrajú na citarách.
3  Spievajú novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred staršími, ale nikto sa nemohol naučiť tú pieseň, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme.
4  To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici; to sú tí, čo nasledujú Baránka, kamkoľvek by šiel, ktorí boli vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi
5  a v ich ústach nebolo lži: sú bez úhony.
6  Potom som videl iného anjela letieť stredom neba: mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu
7  a volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte Mu česť, lebo prišla hodina Jeho súdu, a klaňajte sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.
8  Za ním nasledoval iný, druhý anjel a volal: Padol, padol veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom náruživosti svojho smilstva.
9  Zase nasledoval za nimi iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na čelo alebo na ruku,
10  aj ten bude piť z vína hnevu Božieho, čistého vína, naliateho do kalicha Jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom!
11  Dym ich múk vystupuje naveky vekov a nemajú odpočinku ani dňom ani nocou tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a ktokoľvek by prijal znak jej mena.
12  V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú prikázanie Božie a vieru v Ježiša.
13  Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi! Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od práce, lebo ich skutky idú s nimi.
14  Pozrel som, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.
15  Aj iný anjel vyšiel z chrámu a volal mohutným hlasom na Toho, ktorý sedel na oblaku: Spusť svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy, keďže dozrela žatva zeme!
16  A Ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zožal zem.
17  Opäť iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je na nebi, a tiež mal ostrý kosák.
18  Zase z oltára vyšiel iný anjel, ktorý má moc nad ohňom, a na toho, čo mal ostrý kosák, zavolal mohutným hlasom: Spusť svoj ostrý kosák a zrež strapce zemského viniča, lebo jeho hrozná dozreli!
19  A anjel spustil kosák na zem, zrezal vinič zeme a hodil do veľkého lisu Božieho hnevu.
20  Von za mestom vytláčali z lisu a z neho vytiekla krv až po zubadlá koňa na tisícšesťsto honov.

1  Videl som vystupovať z mora šelmu. Mala desať rohov a sedem hláv, na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená.
2  Šelma, ktorú som videl, bola podobná leopardovi, nohy mala ako medveď a tlamu ako lev. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc.
3  Jednu z hláv mala ako na smrť dobitú, ale smrteľná rana sa jej zahojila. Celá zem obdivovala šelmu;
4  klaňali sa drakovi, že dal šelme svoju moc, klaňali sa aj šelme a hovorili: Kto je podobný šelme a kto bude môcť proti nej bojovať?
5  Mala aj tlamu, aby hovorila veľké veci a rúhala sa; dostala moc pôsobiť štyridsaťdva mesiacov.
6  A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala Jeho menu a Jeho stanu, aj tým, ktorí majú v nebi svoje stany.
7  Dostala moc aj bojovať proti svätým, aj víťaziť nad nimi. Dostala i moc nad všetkými kmeňmi, ľuďmi, jazykmi a národmi.
8  Aj jej sa budú klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života zabitého Baránka.
9  Kto má uši, nech počuje.
10  Kto iných väzní, sám bude väznený; kto mečom zabíja, mečom zahynie! V tom je trpezlivosť a viera svätých.
11  Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme; mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak.
12  Ajhľa, vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme, ktorej smrteľná rana sa zahojila.
13  Robí veľké znamenia pred zrakmi ľudí, takže aj oheň zostupuje z neba na zem.
14  Obyvateľov zeme zavádza znameniami, ktoré jej bolo dovolené konať pred očami šelmy. Nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelme, ktorá má ranu od meča, ale ožila.
15  Dostala moc dať ducha do obrazu šelmy, aby tak obraz šelmy aj hovoril a spôsobil, aby boli usmrtení všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy.
16  Pôsobí aj to, aby všetci – malí aj veľkí, bohatí aj chudobní, slobodní aj otroci – dali si znak na pravé ruky alebo na čelá,
17  aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemal znak mena šelmy alebo číslo jej mena.
18  V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.

1  Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd,
2  tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach.
3  Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: ajhľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov.
4  Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral dieťa, len čo ho porodí.
5  A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu.
6  Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvesto šesťdesiat dní.
7  A povstal boj na nebi. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; i drak a jeho anjeli bojovali,
8  ale nevydržali, v nebi pre nich nebolo už miesta.
9  Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním.
10  Nato som počul mohutný hlas v nebi volať: Teraz nastalo spasenie i moc i kráľovstvo nášho Boha a vláda Jeho Pomazaného, lebo zvrhnutý bol žalobník na nich pred naším Bohom dňom i nocou.
11  Oni však zvíťazili nad ním krvou Baránkovou a slovom svojho svedectva a nemilovali svoj život až do smrti.
12  Preto tešte sa, nebesá, a všetci, ktorí máte v nich svoje stany! Beda zemi a moru, lebo diabol zostúpil k vám veľmi rozzúrený, vediac, že má málo času.
13  Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca.
14  Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby odletela pred hadom na púšť na svoje miesto, kde by ju živili čas a časy a pol času.
15  Had vychrlil za ženou z tlamy vodu ako rieku, aby ju prúd rieky odniesol.
16  Ale zem žene pomohla, otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú vychrlil drak z tlamy.
17  Nato sa drak rozhneval na ženu a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázanie a majú svedectvo Ježišovo.
18  Potom som stál na morskom piesku.

1  Dostal som trstinu, podobnú prútu, s týmito slovami: Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár, i modliacich sa v ňom.
2  Vonkajšie nádvorie chrámu však vynechaj, nemeraj ho, lebo bolo dané pohanom, ktorí budú plieniť sväté mesto štyridsaťdva mesiacov.
3  Ale svojim dvom svedkom, oblečeným do vrecoviny, dám prorokovať tisíc dvestošesťdesiat dní.
4  To sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Pánom zeme.
5  Keby im niekto chcel škodiť, vyjde im oheň z úst a zožerie ich nepriateľov. Áno, keby im niekto chcel škodiť, takto musí zahynúť.
6  Oni majú moc zatvoriť nebo, aby v dňoch ich prorokovania nepršalo, majú moc nad vodami premeniť ich na krv a trápiť zem všelijakou pliagou, kedykoľvek to budú chcieť.
7  Keď však dokončia svoje svedectvo, šelma, ktorá vystúpi z priepasti, bude bojovať proti nim, zvíťazí nad nimi a zabije ich.
8  Ich mŕtvoly budú na námestí veľkého mesta, ktoré sa duchovne volá Sodoma a Egypt, kde aj ich Pána ukrižovali.
9  Mnohí z ľudu a kmeňov, jazykov a národov vidia ich mŕtvoly za tri a pol dňa, ale mŕtvoly nedovolia položiť do hrobu.
10  Obyvatelia zeme sa budú radovať nad nimi, dary si budú posielať, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov zeme.
11  O tri a pol dňa však vošiel do nich duch života z Boha, stali si na nohy a veľká bázeň padla na tých, čo ich videli.
12  Počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: Vystúpte sem hore! I vystúpili na nebo v oblaku a ich nepriatelia hľadeli na nich.
13  V tú hodinu nastalo prudké zemetrasenie, desatina mesta sa zrútila, sedemtisíc ľudí zahynulo v zemetrasení a ostatní, prestrašení, vzdali slávu nebeskému Bohu.
14  Druhé beda prešlo. Hľa, tretie beda príde čoskoro.
15  Zatrúbil siedmy anjel. A na nebi sa ozvali takéto mohutné hlasy: Kráľovstvo sveta stalo sa kráľovstvom nášho Pána a Jeho Pomazaného a kraľovať bude naveky vekov!
16  Vtedy dvadsaťštyri starších, ktorí sedeli pred Bohom na svojich trónoch, padlo na tvár, klaňalo sa Bohu
17  a volalo: Ďakujeme Ti, Pane Bože vševládny, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej veľkej moci a kraľovania.
18  Národy sa rozhnevali, ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych, dať odmenu Tvojim služobníkom, prorokom, svätým a tým, čo sa boja Tvojho mena, malým i veľkým, a skaziť tých, čo kazia zem.
19  Nato otvoril sa chrám Boží na nebi, vidieť bolo truhlu Jeho zmluvy v chráme, i nastali blesky, zvuky, hromy, zemetrasenie a veľký kamenec.

1  Videl som iného mocného anjela zostupovať z neba; bol zahalený oblakom, na hlave dúha, tvár ako slnko, nohy ohnivé stĺpy,
2  a v jeho ruke otvorená knižka. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem
3  a volal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Hneď, ako zavolal, zaznelo sedem hromov.
4  Keď doznelo sedem hromov, chcel som to napísať, ale počul som hlas z neba: Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!
5  Anjel však, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol pravú ruku k nebu
6  a prisahal na Toho, ktorý je večne živý a stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: Už nebude viac kedy,
7  ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, zavŕši sa tajomstvo Božie, ako radostne zvestoval svojim služobníkom, prorokom.
8  Ale hlas, ktorý som počul z neba, hovoril mi opäť takto: Choď, vezmi otvorenú knižku z ruky anjela, ktorý stojí na mori a na zemi!
9  Nato som odišiel k anjelovi a povedal som mu: Daj mi tú knižočku! Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju, vnútro ti naplní horkosťou, ale v ústach ti bude sladká ako med.
10  Ja som vzal anjelovi knižočku z ruky, a keď som ju jedol, zhorklo mi vnútro.
11  Ešte mi povedali: Musíš ďalej porokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch i mnohých kráľoch.

1  Zatrúbil piaty anjel. A videl som hviezdu padnúť z neba na zem a dostala kľúč od studničnej priepasti.
2  Otvorila studnicu priepasti a zo studnice vystúpil dym ako dym veľkej pece, i zatmelo sa slnko a vzduch od dymu studnice.
3  Z dymu vyšli kobylky na zem a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny.
4  Bolo im však povedané, aby ne škodili tráve na zemi ani nijakej byline ani nijakému stromu, ale len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie.
5  Dostali rozkaz, aby nezabíjali, ale aby ich trápili päť mesiacov. Ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka.
6  V tie dni ľudia budú hľadať smrť, ale ju nenájdu. Budú si žiadať umrieť, ale smrť utečie od nich.
7  Kobylky sa podobali koňom, pripraveným do boja. Na hlavách mali vence ako zo zlata, ich tváre boli ako ľudské,
8  vlasy mali ako ženy, zuby ako levy,
9  panciere mali ako z ocele, zvuk ich krídel bol ako hrkot mnohých vojnových vozov, rútiacich sa do boja.
10  Chvosty a žihadlá mali ako škorpióny. Vo chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov.
11  Nad sebou mali kráľa, anjela priepasti, ktorý sa hebrejsky volá Abaddon a grécky Apolyon.
12  Prvé beda prešlo. Hľa, za ním príde ešte dvoje beda.
13  Zatrúbil šiesty anjel a od štyroch rohov zlatého oltára pred Bohom som počul hlas,
14  ktorý hovoril šiestemu anjelovi, majúcemu trúbu: Rozviaž štyroch anjelov, zviazaných pri veľkej rieke Eufrat!
15  A boli rozviazaní tí štyria anjeli, pripravení na túto hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí.
16  Počet ich jazdy bol myriady myriád; počul som ich počet.
17  Kone a jazdcov na nich som vo videní videl takto: mali ohnivé hyacintové a žltosírové panciere, hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra.
18  Tieto tri pliagy: oheň, dym a síra, ktoré im vychádzali z tlám, vyhubili tretinu ľudí.
19  Sila koní bola totiž v ich tlamách a chvostoch, lebo ich chvosty boli podobné hadom, mali hlavy a nimi škodili.
20  Ostatní ľudia, ktorých tieto pliagy nevyhubili, nekajali sa zo skutkov svojich rúk, aby sa neklaňali démonom ani zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť,
21  a nekajali sa ani zo svojich vrážd, ani zo svojho travičstva, ani zo svojho smilstva, ani zo svojich krádeží.