MediaServis

1. Nezúfaj, stádočko malé, aj keď nepriateľ tvoj stále teší sa,
že ti uškodí, hoc mnohokrát ťa napadne,
čo chce, nikdy nedosiahne, Pán Boh si svojich ochráni.

2. Ak znášaš hanu, príkoria, to Božia vec je, nie tvoja
– veď v tom je verných útecha, že Pán Boh z nebies výsosti
vidí ich všetky ťažkosti a zahynúť ich nenechá.

3. Nezúfaj, vzmuž sa, húf malý, necúvni ani v zlej chvíli,
vždy háj česť mena Božieho, Boh protivníkov premôže,
k víťazstvu svojim pomôže, odplata je vecou Jeho

4. Amen! Ó Pane Ježiši, Obranca cirkvi najlepší,
stoj pri nás v každej ťažkosti, aby sme v Tvojej ochrane,
slúžili Tebe oddane v neohrozenej vernosti.

1.Milý Sion, upokoj sa, predsa Boha svojho znáš,
predsa v lone svojho Otca plnosť lásky raz poznáš!
Aj keď švihá a tresce, vedz, že ti len dobre chce,
aj keď prísne vychováva, milovať ťa neprestáva.

2. Keby búrka, príval vody záhubou ti hrozili,
keby sa aj vrchy pohli, pahorky sa klátili,
neľakaj sa a neboj, s tebou predsa Boh je tvoj,
štítom, hradom vždy je ti On: netrať nádej, milý Sion!

3. Keby si aj bez úsmevu horké slzy vylieval,
keby si aj miesto spevu žialil len a nariekal,
keby ti aj nepriateľ akokoľvek škodiť chcel,
Sion milý, ty nezúfaj, v Boha pevne ver a dúfaj!

4. Všetkému prichádza koniec – Boh na veky kraľuje!
Buď Mu verný, On ti veniec večnej slávy daruje.
Novú milosť On dá ti, Žiaľ na radosť obráti,
preto, Sion, upokoj sa, bezpečný si v ruke Otca.

1. Cirkev je chrám Najvyššieho, stĺp pravdy veľmi pevný,
sväté mesto a dom Jeho na skale založený,
ani brány pekelné nedokážu ju podvrátiť,
On si ju vždycky verne mocnou rukou vie ochrániť.

2. Podľa toho cirkev pravá pozná sa neomylne,
keď pri Kristu zotrváva a drží sa Ho silne,
keď slovo a sviatosti dľa rozkazu svojho Pána
zachováva v celosti; že jej Hlavou je vyznáva.

3. Ľud Boží, drž sa jej stále, v nej sa Tebe Pán skláňa,
usiluj sa žiť Mu k chvále až do svojho skonania,
čuj láskavý Jeho hlas, hlas, ktorým ťa oslovuje,
svätý život dal za nás, nevýslovne nás miluje.

4. Bože, cirkvi ráč lodičku vždy otcovsky spravovať,
zaznávajú a maličkú z lásky svojej zachovať;
daj slobodu a pokoj, nech Ti slúži v oddanosti,
vzdiaľ od nás každý rozbroj a veď do večnej radosti.

1. Kresťania, pamätajme, na zásluhy predkov
a v srdci zachovajme vďačnosť Božím svedkom,
pretože nás vyviedli z temnoty pohanstva,
a ku svetlu priviedli do lona kresťanstva.

2. Či snáď to môže byť väčšia radosť, sláva,
ako stať sa kresťanom, nasledovať Pána?
Poznať evanjelium, ktoré v srdciach množí vieru,
lásku a nádej, dáva pokoj Boží?

3. Kým niektoré národy nečinne čakali
na príchod apoštolov a v tme zostávali,
náš národ pravdu hľadal, vierozvestov vítal
a pokrstiť sa im dal, vieru v Krista prijal.

4. Vážme si v každom čase našich vierozvestov,
ktorí predkov ku spáse viedli pravou cestou!
Tomu naši predkovia veľmi sa tešili,
keď v reči rodnej slová Božie im zazneli.

5. Evanjelium sväté si chráňme v čistote,
zvestujme ho po svete a plňme v živote,
svedectvo Božích svedkov v srdciach zachovajme,
dedičstvo viery predkov dietkam odovzdajme.

6. Precíťme v svojom srdci, čo nám zanechali,
aby sme čistú pravdu v cirkvi poznávali;
podľa skutkov ich svetlých si cirkev budujme,
Boha a svojich blížnych jak oni milujme.