MediaServis

1. Ja vravím vtedy, keď mám mlčať.
A mlčím, keď mám Krista vyznať,
načisto onemiem, načisto onemiem.

Ty daj, nech smelo vravím, za cieľom idem pravým,
za cieľom idem pravým. Za Kristom kráčať chcem.

2. Ja mlčím, keď je vravieť treba.
Však keď zas počúvať mám Teba,
môj Pane, to neviem, môj, Pane, to neviem.

Ty daj, nech smelo vravím, za cieľom idem pravým,
za cieľom idem pravým. Za Kristom kráčať chcem.

3. Ja verím, čomu nemám veriť,
no keď mám vydať počet z viery,
z miesta sa nepohnem, z miesta sa nepohnem.

Ty daj, nech smelo vravím, za cieľom idem pravým,
za cieľom idem pravým. Za Kristom kráčať chcem.

4. Ja hľadám, keď mi treba veriť,
a keď sa mám na Boha zveriť,
inde a obraciam, inde sa obraciam.

Ty daj, nech smelo vravím, za cieľom idem pravým,
za cieľom idem pravým, Za Kristom kráčať chcem.

1. Sám, Pane Bože, ma veď, nech žijem k Tvojej chvále,
uč mi srdce, nech sa len pridŕža Teba stále,
iba Tvojej milosti sa úplne oddávam,
stvoril si ma, vykúpil, chráň ma, úprimne žiadam.

2. Lásku svoju nesmiernu ku mne, môj Bože, obráť,
faloš diabla i sveta pomáhaj mi včas poznať,
aby som sa varoval akejkoľvek márnosti,
zmluvu krstu zachoval, a plnil ju z vďačnosti.

3. Zmužilo nech telesné žiadosti vždy premáham,
v bázni žijem a Tvojich anjelov pri sebe mám,
moje srdce do Tvojej vôle nech sa odovzdá,
s vďakou prijíma dary, čo mu Tvoja milosť dá.

4. Kým mi praješ života na tomto časnom svete,
nech som vždy služobník Tvoj, vďačný Tvojej dobrote;
po smrti ma prenes ta, kde chvália Ťa anjeli,
daj, aby sme tam večne na tvár Tvoju hľadeli.

1. Ach, čo smutný mám si počať, keď ma svedomie viní
pre hriechy a pre viny?
Čas je z hriechov sa spamätať a vyznávať s pokáním:
Ježiša sa nespustím.

2. Hoci ťažký trápenia kríž na človeka dolieha,
na Boha sa spolieham.
Pri mne stojí drahý Ježiš, On vládne srdcom mojím,
Ježiša sa nespustím!

3. Viem, že množstvo mojich hriechov Ježiša zarmucuje,
On ma predsa miluje,
však s milosťou a útechou skláňa sa ku kajúcim,
Ježiša sa nespustím.

4. A keď umriem, On ma k sebe z časnej sveta márnosti
uvedie do večnosti.
Hoc spočinie telo v hrobe, On bude svetlom mojím:
Ježiša sa nespustím.

5. Ó Ježiši, Spasiteľ môj, ráč vždy sa mňa pamätať
a do nebies ma prijať,
nech vo viere dokončím boj, s čistým dobrým svedomím:
Ježiša sa nespustím!

1. Emanuel milý, Knieža veriacich, príď ku mne, príď, radosť duše mojej:
Tebe som dal srdce, čo horí vrúcne ohňom nehynúcej lásky Tvojej;
nič nemám milšie, nad Teba drahšie, keď Ťa mám,
všetko mám, Pane Ježiši.

2. Tvoju reč najviac si na svete vážim, je ako príjemná rosa ranná,
ktorá mi vyschnutú dušu rozvlaží, preto na ňu s túžbou očakávam;
občerstvuj ma sám, nech ma neľaká tieň smrti,
na Teba sa len spolieham.

3. Aj keď ma tak ako mnohých veriacich trápieva často kríž a súženie,
vtedy keď o Tebe rozjímam v srdci, cítim i v zármutku potešenie.
Nič ma neskláti a neodvráti od Teba, Kriste môj, nádej jediná.

4. Bez žiaľu zanechám sveta márnosti, Ježiši, najdrahší poklad si môj;
túžim len po Tebe, s Tebou radosti v nebesiach užívať;
som predsa Tvoj. S Tebou zostanem, keď žiť prestanem,
Ty budeš naveky životom mojím.

1. Štedrý darca, Hospodine, nekonečný v milosti,
dávaš dary nám potrebné z lásky štedro v hojnosti,
hoc sme hriešni, nehodní, odpúšťaš nám deň po dni;
slovom, chlebom, ľud svoj sýtiš, so všetkými spolucítiš.

2. Štedrý darca, večný Bože, plný lásky, obetí,
dobrodenia pripravuješ pre všetky svoje deti.
Poznáš ťarchy ľudských bied, u Teba rozdielov niet,
dávaš všade, kde to treba, pokrm duši, telu chleba.

3. Rozhojňuj nás v zbožnom cite, v láske milosrdenstva,
by cítila duša bolesť celého človečenstva;
aby láska Kristova k službe vždycky hotová,
i nás viedla k ochotnosti a skutkom dobročinnosti.

4. Uč nás splácať požehnanie, čo nám dávaš každý deň.
Uč poznať, že to, čo máme, máme z Tvojej lásky len,
by sme v službe vyspeli, štedrým darom prispeli
a tak dielom bratskej lásky utužili duší zväzky.