MediaServis

1. Okolo nás smútok vanie, srdce žalostí,
víchor smrti zhasil náhle roky mladosti, roky mladosti.

2. Kto vie chápať ľudské bôle, slzy usuší,
kto vysvetlí smutný údel zranenej duši, zranenej duši?

3. Bez Božieho potešenia sme len smútiaci,
iba trpká slza žiaľu steká po líci, steká po líci.

4. Len Ty, Pane milostivý, slovom potešíš,
u Teba je prameň sily, Kriste Ježiši, Kriste Ježiši.

5. V Tvojej láske živí – mŕtvi nájdu záštitu,
iba v Tvojej drahej krvi cestu k životu, cestu k životu.

1. Hľa, človek žil a už ho viac niet, už skrížila mu smrť plány.
Je ako mráz, čo ničí aj kvet, a rozkvitnúť mu zabráni.
Nuž, využi čas milosti, by vošiel si do radosti.

2. Z milosti Pán Boh dáva nám žiť, ten život – dar je úžasný,
a hoc i smrť pretrhne mu niť, kto v láske žil, ten šťastný,
veď tomu smrť neublíži, keď vierou stojí pri kríži.

3. Ty, Kriste, smrti moc si zdolal, nemáme preto z hrobu strach, veď nádej pre večnosť si nám dal, jak dúhy znak na nebesiach. Tak ťažké chvíle bolesti Ty zmeníš v pokoj večnosti.

4. Chráň, Pane, Kriste, svojich zbožných a uľav bôľ a utíš ston,
daj milosť, viny odpusť, bráň ich, keď príde skon, buď Ty pri tom,
nech veniec slávy príjmu tí, čo verní boli do smrti.

1. Už nový život plesá, už pole budí sa,
znie vtáctva džavot z lesa, tvor každý teší sa;
tak jar k nám vždy sa vracia a púšťa v nový let,
nad tým sa teší, jasá a vstáva vôkol svet.

2. K nám však aj v dobu túto vždy cestu nájde si
bôľ, utrpenie, smútok, čo srdce predesí;
hľa, práve v jarnom čase zavanul smrti tieň,
čo zmenil šťastie naše na trpký žiaľu blen.

3. Bez zúfalstva však smieme za mŕtvym nariekať,
veď ho ku sebe – vieme, rozhodol náš Pán vziať,
On všetkým svojim deťom jar dáva nových krás,
Kde mu v živote večnom zažiari Jeho jas.

4. Nuž, aj nám, Kriste, udeľ dar Ducha Svätého,
by prijali sme údel života večného;
keď smrti snom zaspíme tak ako v zime kraj,
daj nám, nech uvidíme Tvoj večný nebies raj.

1. Verím, že život nie je iba cesta
ohraničená narodením miesta,
končiaca bodom smrti, keď je v cieli, pevne to verím.

2. Verím, že život viac je ako víchor,
čo zadul, zavial a opäť zanikol.
Život je rieka, do večnosti plynie, verím to pevne.

3. Verím, že všetko je tu, ako má byť,
aj večer tichý, aj rannej hviezdy svit;
po noci temnej do dňa sa prebudím, pevne to verím.

4. Verím, že večný deň a žiara jeho
nebeskou láskou naplní každého,
kto tu žil v láske a s blížnymi v mieri, pevne to verím.

5. Verím, že láka nikdy nepominie,
tak, ako more do diaľky sa vinie.
Boh, večná láska, svojich si privinie, verím to pevne!

1. Ach, jak blahoslavený je, kto k Bohu odišiel,
kto v nebi s Ježišom žije, kto dosiahol svoj cieľ
a získal nezaslúženú milosti Božej odmenu:
Vzal veniec života.

2. Ty, priateľ náš, si predčasne púť svoju dokonal,
však v nebies vlasti prekrásnej/ ti miesto prichystal
Pán Ježiš, Priateľ najlepší. On zarmútených potiší,
čo žialia za tebou.

3. Jak zrno, ktoré sejeme, sa skryje do zeme,
tak my, čo v Krista veríme, do prachu ľahneme.
Však náš Pán, ktorý z hrobu vstal, nám víťazstvo nad smrťou dal:
On iste vzkriesi nás.

4. Nuž, spočiň v Božej ochrane a v Jeho náručí.
Nás, kým tu ešte trváme, nech Ježiš naučí
v šľapajách Jeho putovať, boj viery dobre bojovať,
tak prísť, tam kde je On.