MediaServis

1. To, Pane Kriste, viem iste, že musím raz dokonať,
kde ale, na ktorom mieste mám ducha Ti odovzdať?
To všetko mi je neznáme, od Teba žitia dni máme,
Ty všetko vieš najlepšie.

2. Preto v Teba, drahý môj Pán, všetky svoje nádeje
v úplnej dôvere skladám, Ty potešenie moje,
veď si z neba k nám zostúpil, smrť na kríži si podstúpil
a nás z hriechov vykúpil.

3. Prosím Ťa, môj drahý Kriste, aby si mi pomáhal,
svedomie a srdce čisté aby som si zachoval:
Ó, kiež raz duch z tela môjho, z toho stánku smrteľného,
vojde do raja Tvojho.

4. Svojho ducha do rúk Tvojich chcem odovzdať, môj Pane,
keď životom Ty mojím si, smrť ziskom sa mi stane,
a keď príde posledný deň, ako zo slov Tvojich to viem,
večný život dostanem.

1. Láskavý Pán, Ty hľadíš na svoj ľud, či je v radosti, či mu puká hruď,
podopri nás, keď slzy kropia tvár, odním nám z očí ťažký závoj chmár.

2. Skloň sa ku nám, veď Ty si žitia Pán, Ty si otvoril náruč dokorán.
Do Tvojich rúk vkladáme údel svoj, zmietané srdcia Ty sám upokoj.

3. V meste Naim si vzkriesil mládenca, vrátil si matke radosť do srdca,
stretni aj nás, Tvoj dotyk poteší, zdvihni nám hlavy, Pane Ježiši!

4. Aj Jairovej dcére si život dal, Talita kumi! – si jej povedal,
povedz aj nám, že Ty si život náš, aj v smrti nádej spásy nám dávaš.

5. Tak Tvoja moc nám bude oporou,
aj keď staneme smutní nad hrobom,
je Tvoja smrť nám zdrojom záchrany a Tvoja láska balzam na rany.

1. Tá krása zeme vôkol raz bude prach a popol,
aj skaly, kamene.
To, čo tu milujeme, sťa večné zbožňujeme,
pominie ako nočný sen.

2. Moc, sláva, čo mať chceme, v nich nesmrteľnosť zrieme,
sú iba matný tieň.
Vo chvíli, keď zomrieme a naša tvár pobledne,
nik si na nás nespomenie.

3. Jak ruža krásna skvitá, keď jasné ráno víta deň
nový tento svet;
než slnko hlavu skloní a večer znejú zvony, už vädne,
viacej jej tu niet.

4. Tak s nami je na zemi, rásť, kvitnúť chceme veľmi,
žiť ta, kde bôľu niet;
no, než to dosiahneme a než sa rozvinieme,
smrť zlomí nás jak vietor kvet.

5. Ten šťastný je, kto verí, ten Kristu smrťou mieri
do večných nebies brán,
tam sa plne rozvinie a nikdy nezahynie,
tam život večný dá mu Pán.

1. Pán volá k sebe dietky, veď má ich veľmi rád,
On prijíma ich všetky a život chce im dať;
sám Dieťaťom sa stal, aj za ne mnoho trpel,
aj pre ich spásu umrel a slávne z mŕtvych vstal.

2. Pán dietky vinie k sebe, z nich veľkú radosť má,
im zasľubuje nebe a z lásky im ho dá,
veď krvou svätou sám zmyl aj ich hriechy, viny,
a spasiť všetky mieni, to krstom stvrdil nám.

3. Hoc dietky Pán Boh nám vzal, ich nebi privíta,
im dedičstvo večné dal spásy a života;
na Božiu hľadia tvár, viac nepoznajú žalosť,
len nekonečnú radosť, ten najvzácnejší dar.