MediaServis

1. Ku komu pôjdeme, ach, kto nám dá nádej
pri náhlom odchode duše nám tak drahej, bolestne čo od nás odišla,
srdcia ranila, srdcia ranila.

2. Ku komu pôjdeme, my dietky skúšané,
odchodom rodiča preťažko ranené, nuž, kde máme hľadať v žalosti
slovo radosti, slovo radosti?

3. Ku komu by sme išli? K Tebe, ó, Pane náš,
života večného Ty slová pre nás máš, ty sám smutných v žiali potešíš,
slabých posilníš, slabých posilníš.

4. Nuž, k Tebe ideme, ó, Pane Ježiši,
pri tebe ranené srdce sa utíši. Za to Ti buď chvála, Pane náš:
dnes i v každý čas, dnes i v každý čas.

1. Márnosť vo svete, samá márnosť! Lebo v Ňom isté nič nie je,
čo by si zachovalo stálosť, zostalo neporušené;
čomu sa najviac tešíme, minie prv, než si myslíme.

2. Keď je človek v najkrajšom kvete a silou, zdravím oplýva,
podťatý, ako tráva v lete, v hrobe pochovaný býva:
opusti sveta márnosti, musí odísť do večnosti.

3. Čo nám osoží sveta sláva, čo bohatstvo, ktoré máme?
Krátky čas človeku zostáva, a všetko tu zanechávame:
čokoľvek sme zhromaždili, opustíme v krátkej chvíli.

4. Dokiaľ je čas Božej milosti, do večnosti sa chystajme;
netúžme po svetskej márnosti, svoj poklad len v Kristu majme:
ten drahý Poklad nebeský nech blaží náš život zemský.

5. Nešťastní, čo pre svetskú márnosť, od Krista sa odlúčili,
obľubujúc si sveta žiadosť; ó, kiežby sa navrátili
na cestu viery a cnosti, a tak prišli do radosti.

6. Nuž, s Bohom zostávaj, márny svet, s Bohom i ty, časná sláva,
tu už pre mňa nič stáleho niet, nemáš na mňa viacej práva:
ja sa chcem pridŕžať Krista, On v nebi miesto mi chystá.

1. Tam, kde je v tichosti rad krásnych stromov,
tam bude po čase náš nový domov,
keď nás Pán zavolá, odídeme,
v záhrade pokoja spočinieme.

2. Pominú starosti po všetkom boji
a srdce zmietané sa upokojí:
v nebeskom príbytku vo večnosti,
kde prijme Pán verných, omilostí.

3. Hoci aj za nami sĺz mnoho skanie,
v Kristu však čakáme na zmŕtvychvstanie:
to žiaľ náš na nádej istú zmení,
nezhynie navždy kto v Neho verí.

4. Pokoj náš u Boha blažený, večný,
kde sú už rodičia a drahí všetci.
Ach, Pane, zmiluj sa a prenes nás
do slávy nebeskej, kde prebývaš.

1. Nad svojím tmavým hrobom stojím, už k Nemu chýba krôčik len,
daj rozlúčiť sa s domom mojím prv, ako z neho odídem,
ó, Bože, nech si pamätám, že žiť i mrieť Ti na česť mám.

2. Cieľ človek má tu uložený, čo zmeniť nemôže nik z nás,
hoc by bol ako povýšený, tiež klesne, príde smrti čas,
prv než sa človek spamätá, odíde náhle zo sveta.

3. Ach, jak sa mnohí k svojmu cieľu nečakane priblížili,
aj keď by si tu ešte chvíľu tak radi boli požili,
nuž, spomeň každý na to tiež, veď nevieš, kedy odídeš.

4. Nuž, preto bdejme, buďme verní, prv, než smrť zborí tela stan,
a buďme na to pripravení, že odvolať nás môže Pán:
kto verne čaká na Neho, má nádej blaha večného.

1. Života nášho každý rok nám robí bližším k hrobu krok,
dňom každým v tejto časnosti sa kráti doba milosti
a bližší sme ku večnosti.

2. Nuž, vážne na to myslime, že hostia len na zemi sme,
aj zdravie môže pominúť, čas môže rýchlo uplynúť
a príde smrť a Boží súd.

3. Ó, Pane, dokiaľ čas máme, daj, nech sa z hriechov kajáme,
a pomôž vernosť zachovať, Teba a bližných milovať,
tak vieru skutkom dokázať.

4. A potom, Kriste, Pane náš, keď Ty nás k sebe povoláš
z časnosti, radi pôjdeme, veď vieme: k Tebe prídeme,
ak modlíme sa a bdieme.

5. Hoc smrť je za hriech odmena, nad tými ona moc nemá,
čo prijmú z Tvojej milosti dar života vo večnosti,
v tej neskonalej radosti.

1. Po nemnohých dňoch časnej púti čaká nás v nebesiach večnosť,
kde zmení sa, čo nás kormúti, na pokoj, radosť, blaženosť;
tu sa len pripravujeme, tam večnú slávu uzrieme.

2. Aj však dobrých darov hojnosť vernému ľudu Boh dáva,
ale tá naša časná radosť nikdy nie je dokonalá,
veď často na tejto zemi na horkosť sa radosť zmení.

3. Tú túžim po blahoslavenstve, tam zhliadam ho dokonalé,
tam viera v svätých spoločenstve stane sa videním v sláve,
poznám, jak Boh mienil so mnou, keď viedol aj cestou temnou.

4. Tam uzriem iste Krista Pána, vďačiť Mu budem srdečne,
lebo v ňom do radosti brána/ nám otvorená je večne
tam sa raz stretnem i s tými,/ čo mi tu boli milými.

5. Ach, čo ste všetky časné strasti oproti budúcej sláve?
Kde s Pánom v nebies večnej vlasti v radosti prebývať mám,
po krátkom žiali a tiesni, tam čaká nás život večný.