MediaServis

1  Prisúď mi právo, Bože, a zasaď sa o môj spor proti neláskavému národu, osloboď ma od muža ľstivého a zvráteného!
2  Lebo Ty, Bože môj, si mojím útočiskom; prečo si ma zavrhol? Prečo mám chodiť v smútku, utláčaný nepriateľom?
3  Ó, zošli svoje svetlo a svoju pravdu! Ony nech ma vedú a privedú na Tvoj svätý vrch a ku Tvojim príbytkom,
4  aby som pristúpil k Božiemu oltáru a k Bohu svojho radostného plesania a na harfe Ťa oslavoval, Bože, Bože môj!
5  Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!

1  Pre hudobný prednes. Vyučujúci žalm Kórachovcov.
2  Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože!
3  Duša mi žízni po Bohu, po živom Bohu, kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár?
4  Slzy sú mojím chlebom vo dne v noci, keď mi neprestajne hovoria: Kde je tvoj Boh?
5  Na to chcem spomínať a vyliať svoje srdce, že do Božieho domu v zástupe som chodieval za hlasitého plesania a vďaky so svätiacim davom.
6  Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu.
7  Moja duša je skleslá vo mne, preto sa rozpomínam na Teba z krajiny Jordánu a Hermónu, z vrchu Micár.
8  Hlbina hlbine sa ozýva na hukot Tvojich vodopádov; prevalili sa cezo mňa všetky Tvoje príboje a vlny.
9  Hospodin svoju milosť vo dne posiela, v noci je pri mne Jeho pesnička, modlitba k Bohu môjho života.
10  Hovorím Bohu, svojej skale: Prečo si zabudol na mňa? Prečo mám chodiť v smútku, utláčaný nepriateľom?
11  Za smrteľných múk v mojich kostiach tupia ma moji protivníci a neprestajne mi hovoria: Kde je tvoj Boh?
12  Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!

1  Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov.
2  Blahoslavený, kto si všíma slabého! V deň nešťastia ho oslobodí Hospodin.
3  Hospodin ho bude chrániť a zachová nažive; blažený bude na zemi a nevydá ho pažravosti jeho nepriateľov.
4  Hospodin ho posilní na lôžku nemocných, v jeho chorobe mu celé lôžko zmeníš.
5  Riekol som: Hospodine, buď mi milostivý, uzdrav mi dušu, lebo som zhrešil proti Tebe!
6  Moji nepriatelia zle hovoria o mne: Kedy už zomrie a jeho meno zanikne?
7  Ak ma niekto príde navštíviť, daromnosti hovorí, klamstvá si zháňa jeho srdce, vyjde na ulicu a vyrozpráva to.
8  Všetci, ktorí ma nenávidia, spolu si šepocú proti mne, zmýšľajú o mne zle:
9  Zhubná choroba sa vyliala naňho, a ten, čo leží, viac nevstane.
10  Aj blízky priateľ môj, ktorému som dôveroval, ktorý jedával môj chlieb, pozdvihol pätu proti mne.
11  Ale Ty, Hospodine, buď mi milostivý a postav ma na nohy, aby som sa im odplatil.
12  Potom poznávam, že si si ma obľúbil, že môj nepriateľ nemôže plesať nado mnou.
13  Mňa si však podoprel pre moju nevinu a postavil si ma pred seba naveky.
14  Požehnaný buď Hospodin, Boh Izraela, od vekov až naveky! Amen. Amen.

1  Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov.
2  Túžobne som čakal na Hospodina a On sa sklonil ku mne a vyslyšal moje volanie.
3  Vyzdvihol ma zo záhubnej jamy, z bahna a blata; na skalu postavil moje nohy a upevnil mi kroky.
4  Vložil mi do úst novú pieseň, chválospev nášmu Bohu. Mnohí to uvidia a budú sa báť a budú dúfať v Hospodina.
5  Blahoslavený je muž, ktorý v Hospodina skladá svoju dôveru, neobracia sa k nadutým, ani k tým, ktorí blúdia v klame.
6  Mnoho svojich divných skutkov a úmyslov voči nám si uskutočnil, Hospodine, Bože môj, niet Tebe rovného! Ak by som ich mal zvestovať a vyrozprávať, viac by ich bolo, než možno spočítať.
7  Zábitok ani obetný dar nemáš rád, Ty si mi uši otvoril, zápal a obeť za hriech nežiadaš.
8  Vtedy som riekol: Ajhľa, prichádzam. Vo zvitku knihy mi je predpísané.
9  Rád splním Tvoju vôľu, Bože môj, a Tvoj zákon v hĺbke srdca nosím.
10  Radostne zvestoval som Tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení, hľa, nezavrel som svoje pery, ó Hospodine, Ty to vieš.
11  Tvoju spravodlivosť neukryl som v hĺbke svojho srdca, o Tvojej vernosti a záchrane som hovoril, nezatajil som Tvoju milosť ani Tvoju pravdu pred veľkým zhromaždením.
12  Ty mi, Hospodine, neodoprieš svoje zľutovanie, Tvoja milosť a vernosť vždy ma ochránia.
13  Lebo obkľúčili ma neresti, ktorým počtu niet, dostihli ma moje viny, takže ich ani prezrieť nemôžem, viac ich je ako vlasov na mojej hlave, aj odvaha ma opustila.
14  Ty ráč ma vyslobodiť, Hospodine, ó Hospodine, ponáhľaj sa mi na pomoc!
15  Nech sa spolu hanbia a pýria tí, čo mi siahajú na život, aby ho vyhladili; nech s hanbou odtiahnu tí, čo sa tešia môjmu nešťastiu.
16  Nech stŕpnu od svojej hanby tí, ktorí mi vravia: Aha, aha!
17  Nech sa tešia a radujú sa v Tebe všetci tí, čo Ťa hľadajú! A tí, čo spásu Tvoju milujú, nech hovoria vždy: Hospodin je veľký!
18  Ja som úbohý a chudobný, ale Pán myslí na mňa. Ty si môj pomocník a vysloboditeľ, Bože môj, nemeškaj!

1  Pre hudobný prednes. Pre Jedutúna. Žalm Dávidov.
2  Povedal som: Pozor dám na svoje cesty, aby som nezhrešil jazykom; na uzde si chcem držať jazyk, dokiaľ je bezbožník predo mnou!
3  Onemel som a zatíchol, zamĺkol som nedbajúc na výhody, ale moja bolesť sa rozjatrila.
4  Tlelo mi srdce vo vnútri, pri rozjímaní oheň vzplanul vo mne. Musel som prehovoriť jazykom:
5  Hospodine, daj mi poznať, že skonať musím, a ako je môj život vymeraný, aby som vedel, aký som pominuteľný!
6  Ajhľa, na piade si mi vymeral dni a čas môjho života je ako nič pred Tebou. Len ako márnosť stojí tu každý človek. Sela.
7  Len ako tôňa chodí človek, len pre márnosť sa vzrušuje, hromadí, ale nevie, kto to poberie.
8  A teraz, čo očakávať, Pane? K Tebe sa nesie moja nádej.
9  Vytrhni ma zo všetkých mojich priestupkov, nevydávaj ma bláznom na posmech!
10  Onemel som, neotvorím ústa, lebo Ty si to urobil.
11  Odvráť odo mňa svoj úder, zhynul som od švihania Tvojej ruky.
12  Trestami za vinu karháš človeka, rozkladáš sťa moľ to, čo je vzácne na ňom. Len márnosťou je každý človek. Sela.
13  Počuj moju modlitbu, ó Hospodine, naslúchaj môjmu volaniu! Nemlč, keď vylievam slzy, lebo som hosťom u Teba, pútnikom ako všetci moji otcovia.
14  Odvráť odo mňa pohľad, nech pookrejem skôr, ako odídem, a nebude ma viac.

1  Žalm Dávidov. Ku kadidlovej obeti.
2  Ó Hospodine, netrestaj ma vo svojom hneve a nekarhaj ma vo svojej prchkosti!
3  Lebo Tvoje šípy uviazli vo mne a Tvoja ruka na mňa doľahla.
4  Nič zdravého niet v mojom tele pre Tvoj hnev, nič celého niet v mojich kostiach pre môj hriech.
5  Lebo moje neprávosti siahajú mi nad hlavu, sú pre mňa ťažšie ako ťažké bremeno.
6  Páchnu a hnisajú mi rany pre moje bláznovstvo.
7  Zhrbený som a veľmi zohnutý, celý deň chodím v smútku,
8  lebo moje bedrá sú celkom zapálené, nič zdravého niet v mojom tele.
9  Ochabnutý som a veľmi zdrvený, revem pre nepokoj svojho srdca.
10  Ó Pane, pred Tebou je všetka moja túžba, moje vzdychanie nie je skryté pred Tebou.
11  Srdce mi búši, opustila ma sila i svetlo mojich očí, ani toho niet pri mne.
12  Moji milí a priatelia stoja obďaleč od mojej biedy, moji príbuzní stoja zďaleka.
13  Osídla nastavili tí, čo usilujú o môj život, a tí, ktorí moje nešťastie hľadajú, hovoria o skaze a celý deň myslia na zradu.
14  Ale ja som ako hluchý, nepočujem, a ako nemý, ktorý neotvorí ústa.
15  Som ako muž, čo nepočuje, v jeho ústach nieto odporu.
16  Lebo na Teba čakám, Hospodine, Ty odpovieš, Pane, Bože môj!
17  Lebo som riekol: Nech sa nesmejú zo mňa tí, čo sa vypínajú nado mňa, keď sa mi kláti noha!
18  Lebo som blízky pádu a moja bolesť je stále predo mnou.
19  Vyznávam svoju vinu, ustarostený som pre svoj hriech.
20  Mocní sú tí, čo sú mi bez príčiny nepriateľmi, mnoho je tých, čo ma bezdôvodne nenávidia,
21  ktorí sa zlým odplácajú za dobré, obviňujú ma, keď sa snažím o dobré.
22  Neopúšťaj ma, Hospodine, Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa!
23  Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pane, moja spása!

1  Dávidov. Nevzbĺkni hnevom proti zlosynom, nezáviď páchateľom bezprávia,
2  lebo rýchlo uschnú ako tráva a uvädnú ako zelená bylina.
3  Dôveruj Hospodinovi a čiň dobre, bývaj v krajine, pravdu ostríhaj!
4  Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži.
5  Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná.
6  Vyvedie tvoju pravdu ako svetlo a tvoje právo ako jasné poludnie.
7  Utíš sa pred Hospodinom a čakaj na Neho, nevzbĺkni hnevom proti tomu, kto má úspech v živote, proti človeku, ktorý strojí úklady.
8  Zanechaj hnev a opusť zlosť, nevzbĺkni hnevom, to vedie len k zlému.
9  Lebo zlosynovia budú vyťatí, no dúfajúci v Hospodina vlastniť budú zem.
10  Máličko ešte, a niet bezbožníka, pozrieš na jeho miesto, a hľa, nieto ho.
11  Lež pokorní budú vlastniť zem a radovať sa v hojnosti blaha.
12  Bezbožný snuje nástrahy proti spravodlivému, zubami škrípe na neho.
13  Ale Pán sa mu smeje, lebo vidí, že príde jeho deň.
14  Bezbožníci tasia meč a napínajú luk, aby porazili biedneho a chudobného a pobili tých, ktorí žijú statočne.
15  Ich vlastný meč im vnikne do srdca, ich luky budú polámané.
16  Lepšie je máličko, čo má spravodlivý, ako nadbytok u mnohých bezbožných.
17  Lebo ramená bezbožníkov budú polámané, ale spravodlivých podopiera Hospodin.
18  Pozná Hospodin dni bezúhonných a ich dedičstvo ostáva až naveky.
19  Nevyjdú na hanbu v zlý čas a nasýtia sa v čase hladu.
20  Lebo bezbožníci zahynú a nepriatelia Hospodinovi ako pôvab lúčin rozplynú sa v dym, pominú.
21  Bezbožný si požičiava, a nespláca, ale spravodlivý je štedrý a rozdáva.
22  Lebo Ním požehnaní vlastniť budú zem, ale Ním prekliati budú vyťatí.
23  Hospodin vedie kroky muža, tie sú pevné, a záľubu má v jeho obcovaní,
24  Ak padne, neostane ležať, lebo Hospodin mu podopiera ruku.
25  Mladý som bol, a zostarel som, no spravodlivého nevidel som opusteného, ani jeho potomstvo žobrať chlieb.
26  Neprestajne je štedrý a požičiava, aj jeho potomstvo je požehnaním.
27  Odstúp od zlého a rob dobre, tak budeš prebývať naveky.
28  Lebo Hospodin právo miluje a neopustí svojich zbožných; naveky budú zachovaní, ale potomstvo bezbožníkov bude vyťaté.
29  Krajinu budú vlastniť spravodliví, naveky budú v nej prebývať.
30  Ústa spravodlivého vravia múdrosť a jeho jazyk vyslovuje právo.
31  On má v srdci zákon svojho Boha, jeho kroky sa nesklátia.
32  Bezbožný striehne na spravodlivého a snaží sa ho usmrtiť.
33  Hospodin ho však v jeho ruke nenechá, nedovolí ho odsúdiť, keď príde na súd.
34  Očakávaj Hospodina a zachovávaj Jeho cestu, On povýši ťa, aby si vlastnil krajinu; prizrieš sa na vykynoženie bezbožných.
35  Videl som násilného bezbožníka, vypínal sa ako zelený strom,
36  ale pominul sa, ajhľa, už ho niet, hľadal som ho, ale nenašiel sa.
37  Pozoruj nevinného a hľaď na statočného, lebo muž pokoja má budúcnosť.
38  Ale všetci priestupníci budú vykynožení, potomstvo bezbožníkov bude vyťaté.
39  Záchrana spravodlivých je od Hospodina, On im je útočiskom v čase súženia.
40  Hospodin im pomáha a vyslobodzuje ich, vyslobodzuje ich od bezbožníkov a zachraňuje ich, lebo sa k Nemu utiekajú.