MediaServis

1  Žalm Ásáfov. Mocný Boh, Hospodin, hovorí a oslovuje zem od slnka východu až k jeho západu.
2  Zo Siona, z dokonalej krásy, skvie sa Boh,
3  prichádza Boh náš, nemlčí; oheň pustoší pred Ním a vôkol Neho to veľmi buráca.
4  On zhora volá na nebo a na zem, aby súdil svoj ľud:
5  Zhromaždite ku mne mojich zbožných, čo uzavreli so mnou zmluvu pri obeti!
6  Nebesá hlásať budú Jeho spravodlivosť, lebo Boh sám je sudcom. Sela.
7  Čuj, ľud môj, chcem prehovoriť, Izrael, chcem svedčiť proti tebe! Som Boh, tvoj Boh.
8  Nekarhám ťa pre tvoje zábitky, veď tvoje zápaly sú stále predo mnou.
9  Neprijmem junca z tvojho domu, ani kozlov z tvojich košiarov.
10  Lebo mne patrí všetka lesná zver a tisíce dobytka na vrchoch.
11  Poznám všetko vtáctvo hôr, moje je všetko, čo sa hýbe na poli.
12  Ak by som bol hladný, nepovedal by som ti, bo môj je svet i všetka jeho náplň.
13  Či mäso z býkov jedávam a pijem azda krv kozlov?
14  Obetuj Bohu vďaku a splácaj Najvyššiemu svoje sľuby!
15  Vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a ty ma budeš oslavovať!
16  Lež bezbožnému vraví Boh: Akým právom odriekaš moje ustanovenia a berieš do úst moju zmluvu,
17  keď nenávidíš napomenutie a moje slová hádžeš za seba?
18  Keď vidíš zlodeja, držíš s ním, a s cudzoložníkmi máš svoj podiel.
19  Ústa si vydávaš na zlé; tvoj jazyk snuje zákernosť.
20  Sadáš a ohováraš svojho brata, na syna vlastnej matky váľaš hanu.
21  Ty toto robíš, a ja mlčať mám, myslíš si, že som ako ty? Obviňujem ťa, staviam ti to pred oči!
22  Uvážte to vy, ktorí ste zabudli na Boha, ináč trhať budem a nik vás nezachráni.
23  Kto vďaku obetuje, ten ma ctí; tomu, kto správnou cestou kráča, ukážem Božiu pomoc.

1  Pre hudobný prednes. Žalm Kórachovcov.
2  Čujte to, všetky národy, naslúchajte, všetci obyvatelia zeme,
3  pospolití i poprední, napospol bohatí aj chudobní!
4  Moje ústa hovoriť budú múdrosti, a rozjímanie môjho srdca bude rozumné.
5  Nakloním svoje ucho k podobenstvu, za zvukov harfy vysvetlím svoju záhadu.
6  Prečo sa mám báť v dňoch neresti, keď ma obkľučuje neprávosť mojich sliedičov,
7  ktorí sa spoliehajú na svoj majetok a honosia sa svojím veľkým bohatstvom?
8  Nikto nemôže brata vykúpiť, ani Bohu cenu zmierenia zaň vyplatiť,
9  lebo je pridrahé výkupné za jeho dušu. Upustiť musí navždy od toho,
10  aby žil ďalej naveky a nevidel hrob;
11  a predsa ho uvidí. Múdri umierajú, blázon i nerozumný spolu hynú a iným nechávajú svoje bohatstvo.
12  Hroby sú naveky ich domami, ich príbytkami z rodu na rod, i keď si zeme svojím menom pomenovali.
13  Ani človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie.
14  Taký je osud tých, čo si bláznivo dôverujú, a koniec tých, čo vo svojich ústach majú záľubu. Sela.
15  Klesnú do podsvetia ako ovce a smrť im bude pastierom; zostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie a podsvetie im bude príbytkom.
16  Ale Boh vykúpi mi dušu, z moci podsvetia ma iste vezme. Sela.
17  Neboj sa, keď niekto zbohatne, keď rozmnoží sa sláva jeho domu.
18  Lebo keď zomrie, nevezme všetko so sebou a jeho sláva nezostúpi za ním.
19  I keď sa blaženým cíti zaživa; i keď ťa chválili, že sa ti dobre vodí,
20  vrátiš sa k pokoleniu svojich otcov, ktorí už svetlo nikdy neuvidia.
21  Človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie.

1  Pieseň. Žalm Kórachovcov.
2  Veľký je Hospodin a hoden chvály v meste nášho Boha! Jeho svätý vrch,
3  čnejúci tak krásne, je celej zeme rozkošou. Vrch Sion, severný to výbežok, je mestom veľkého Kráľa.
4  Boh v jeho palácoch sa osvedčuje ako ochranný hrad.
5  Lebo, hľa, králi sa zišli, pritiahli pospolu.
6  Videli to a užasli, zmiatli sa a utiekli.
7  Triaška ich tam pochytila a bôle ako rodičku.
8  Taršíšske lode si rozbil východným vetrom.
9  Ako sme počuli, tak sme aj videli v meste Hospodina mocností, v meste nášho Boha; Boh upevnil ho naveky. Sela.
10  Na Tvoju milosť myslíme, ó Bože, uprostred Tvojho chrámu.
11  Ako Tvoje meno, Bože, tak siaha aj Tvoja chvála po konce zeme, Tvoja pravica je plná spravodlivosti.
12  Raduje sa vrch Sion, jasajú dcéry judské pre Tvoje súdy.
13  Obíďte Sion, obstúpte ho, zrátajte jeho veže!
14  Povšimnite si jeho opevnenie, prejdite jeho palácmi, aby ste rozprávali budúcemu pokoleniu,
15  že On je Bohom, naším Bohom na veky večité, On povedie nás aj cez smrť.

1  Pre hudobný prednes. Žalm Kórachovcov.
2  Tlieskajte rukami, všetky národy, a zvučte Bohu hlasným jasotom!
3  Lebo Hospodin, Najvyšší, vzbudzuje bázeň. Nad celou zemou je veľký Kráľ.
4  On nám podmaňuje národy a kmene pod naše nohy.
5  On vybral pre nás dedičný diel, pýchu Jákoba, ktorého miluje. Sela.
6  Boh vystúpil hore za víťazného pokriku, Hospodin za zvuku trúby.
7 Ospevujte Hospodina, ospevujte! Ospevujte nášho Kráľa, ospevujte!
8  Lebo Boh je Kráľom celej zeme, ospevujte Ho piesňou!
9  Boh nad národmi kraľuje, Boh sedí na svojom svätom tróne.
10  Zhromaždené sú kniežatá národov s ľudom Abrahámovho Boha, lebo Bohu patria štíty zeme; On je preveľmi vyvýšený.

1  Pre hudobný prednes. Od Kórachovcov. Pre vysoký hlas. Pieseň.
2  Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.
3  Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora.
4  Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov! Sela.
5  Hľa, rieka… potoky jej potešujú mesto Božie, svätyňu príbytkov Najvyššieho.
6  Boh je v jeho strede, neskláti sa, Boh pomôže mu na úsvite.
7  Národy hučali a kráľovstvá sa zakolísali, vydal svoj hlas a zem sa rozplynula.
8  Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov. Sela.
9  Poďte a hľaďte na skutky Hospodinove! Úžasné veci spôsobil na zemi!
10  Po koniec zeme zastavuje vojny, luky láme, seká kopije, bojové vozy ohňom spaľuje!
11  Utíchnite a poznajte, že ja som Boh, som vyvýšený medzi národmi, vyvýšený na zemi!
12  Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov. Sela.

1  Pre hudobný prednes. Na nápev: Ľalie. Od Kórachovcov. Vyučujúci žalm. Pieseň lásky.
2  Srdce mi prekypuje krásnymi slovami, prednášam svoje dielo o kráľovi; môj jazyk je perom zručného pisára.
3  Zo synov ľudských najkrajší si, pôvab sa rozlieva na tvojich perách, preto ťa požehnal Boh naveky.
4  Hrdina, pripáš si na bedrá meč, svoju velebu a dôstojnosť!
5  Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni v záujme vernosti a pokorenej pravdy, nech ťa tvoja pravica učí úžasným skutkom.
6  Ostré sú tvoje šípy do srdca nepriateľov kráľových; národy padnú pod teba.
7  Tvoj trón je Božím trónom na večné veky, zmierujúcim žezlom je tvoja kráľovská berla.
8  Miluješ spravodlivosť, nenávidíš bezbožnosť, preto ťa pomazal Boh, tvoj Boh, olejom radosti nad tvojich spoločníkov.
9  Všetky tvoje šaty sú samá myrha, aloe a kassia, z palácov zo slonoviny ťa rozveseľujú struny.
10  Medzi tvojimi vzácnosťami sú dcéry kráľovské, kráľovná ti stojí po pravici v ofírskom zlate.
11  Počuj, dcéra, a uváž, nakloň svoje ucho, zabudni na svoj ľud a na svoj otcovský dom!
12  Keď zatúži kráľ po tvojej kráse, skloň sa pred ním, lebo on ti je pánom.
13  Aj Týrčania prídu s darom, boháči z ľudu budú hľadať tvoju priazeň.
14  Kráľovská dcéra v paláci je číra nádhera, jej rúchom zlatá tkanina.
15  Vedú ju ku kráľovi v pestrých šatách, i panny za ňou, družice jej budú k tebe dovedené.
16  S radosťou, jasotom budú privedené a vojdu do kráľovského paláca.
17  Namiesto svojich otcov synov budeš mať, kniežatmi ustanovíš ich po celej krajine.
18  Pripomínať budem tvoje meno všetkým pokoleniam, preto ťa budú oslavovať národy na večné veky.

1  Pre hudobný prednes. Vyučujúci žalm Kórachovcov.
2  Na vlastné uši počuli sme, Bože, otcovia naši nám rozprávali o skutku, ktorý si vykonal za ich dní, za starodávnych dní
3  Ty sám vlastnou rukou vyhnal si pohanov a ich si osadil, skazil si národy, ich si však prepustil.
4  Lebo nie svojím mečom zaujali krajinu, nie vlastné rameno im dopomohlo k víťazstvu, ale Tvoja pravica a Tvoje rameno a svetlo Tvojej tváre, lebo si ich mal rád.
5  Ty si to, Kráľ môj, Bože môj, ktorý priznávaš Jákobovi víťazstvá.
6  My s Tebou porazíme svojich protivníkov, v Tvojom mene pošliapeme svojich nepriateľov.
7  Lebo sa nespolieham na svoj luk, a vlastný meč ma nezachráni.
8  Ale Ty si nás zachránil od našich protivníkov, Ty zahanbil si našich neprajníkov.
9  Bohom sa neprestajne chválime a Tvoje meno oslavovať chceme naveky. Sela.
10  A predsa si nás zavrhol a vystavil potupe a nevyšiel si s vojmi našimi.
11  Dal si nám cúvnuť pred protivníkom a naši neprajníci koristili vo svoj prospech.
12  Vydal si nás ako ovce na jatku, rozptýlil si nás medzi pohanov.
13  Predal si ľud svoj pod cenu, ich cenu si nezvýšil.
14  Vystavil si nás potupe našich susedov, na posmech a hanu nášmu okoliu.
15  Urobil si nás príslovím medzi pohanmi, potriasajú hlavou nad nami národy.
16  Celý deň pred sebou mám svoju potupu a hanba pokrýva mi tvár
17  pre hlas utŕhača, posmievača, pre pohľad nepriateľa pomstiteľa.
18  Všetko to prišlo na nás, ale my sme nezabudli na Teba, nezapreli sme Tvoju zmluvu.
19  Naše srdce sa neodvrátilo, ani krok náš neodbočil od Tvojho chodníka,
20  predsa si nás zdrvil v obydlí šakalov a prikryl temnotou.
21  Keby sme boli zabudli na meno svojho Boha a vystierali dlane k cudzím bohom,
22  nebol by to Boh vyskúmal? Veď On pozná srdca tajnosti.
23  Vskutku, pre Teba bývame ničení celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.
24  Prebuď sa, prečo spíš, ó Pane? Precitni, nezavrhni naveky!
25  Prečo skrývaš svoju tvár, na našu biedu, utláčanie naše zabúdaš?
26  Veď do prachu sa zohla naša duša a naše telo k zemi sa lepí.
27  Povstaň nám na pomoc, vykúp nás pre svoju milosť!