1 Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov.
2 Čuj, Bože, hlas môj, keď sa žalujem, zachovaj mi život od hrôzy pred nepriateľom.
3 Ukry ma pred tlupou zlosynov, pred zúrivosťou páchateľov neprávosti,
4 ktorí si ostria jazyk ako meč, ako šíp si namieria jedovaté slovo,
5 aby zákerne postrelili statočného, zrazu naň vystrelia a neboja sa.
6 Odhodlali sa na zlú vec, hovoria, že nastavia sídla, a pýtajú sa: Kto nás uvidí?
7 Vymýšľajú nešľachetnosti: Hotoví sme, úmysel je zosnovaný! Vnútro i srdce človeka je hlboké.
8 Ale Boh ich zasiahne šípom, ihneď budú ranení.
9 Ich jazyk pripraví im pád, potriasať budú hlavou všetci, ktorí sa budú dívať na nich.
10 A báť sa budú všetci ľudia, zvestovať budú Boží zásah, porozumejú Jeho dielu.
11 Tešiť sa bude spravodlivý v Hospodinovi a utiekať sa bude k Nemu, chváliť sa budú všetci srdcom úprimní.
1 Žalm Dávidov, keď bol na Judskej púšti.
2 Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša. Po Tebe prahne moje telo ako zem suchá a bez vody, vyprahnutá.
3 Tak som Ťa vyzeral vo svätyni, aby som videl Tvoju moc a slávu.
4 Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú.
5 Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane.
6 Ako tukom a olejom sa sýti moja duša, jasajúcimi perami Ťa chvália moje ústa,
7 keď si na lôžku spomínam na Teba a v nočných bdeniach rozjímam o Tebe.
8 Lebo Ty si mi býval na pomoci a v tôni Tvojich krídel plesám.
9 Duša mi k Tebe priľnula a Tvoja pravica ma podopiera.
10 Ale tí, čo sa chystajú zahubiť mi život, tí vojdu do najnižších hlbín zeme;
11 vydaní moci meča, budú za údel šakalom.
12 Ale kráľ radovať sa bude v Bohu; chváliť sa bude každý, kto naň prisahá, bo luhárom sa ústa zapchajú.
1 Pre hudobný prednes na nápev: Jedutún. Žalm Dávidov.
2 Len v Bohu utíši sa moja duša; od Neho pochádza moja spása.
3 Len On je moja skala, moja spása, môj hrad; veľmi sa nesklátim.
4 Dokedy budete dorážať na človeka? Všetci vraždíte ako naklonená stena a ako preborený múr.
5 Aj z jeho výšky snažia sa ho zvrhnúť: milujú lož; ústami žehnajú, no vo svojom vnútri preklínajú. Sela.
6 Len v Bohu utíši sa moja duša; lebo od Neho pochádza moja nádej.
7 Len On je moja skala, moja spása, môj hrad; nesklátim sa.
8 Na Bohu spočíva moja spása, moja česť; i skala mojej sily, moje útočisko je v Bohu.
9 Dúfajte v Neho, ľudia, v každom čase; vylievajte si pred Ním srdce! Boh je naším útočiskom. Sela.
10 Len ako dych sú ľudskí synovia, synovia muža sú len klam; na váhe vyskočia vysoko, spolu sú ľahší ako dych.
11 Nedúfajte v útlak, neskladajte márnu nádej v lúpeži; ak rastie majetok, neprikladajte srdce.
12 Raz prehovoril Boh, dve veci som vyrozumel: U Boha je moc
13 a u Teba i milosť, Pane! Lebo Ty odplatíš každému podľa jeho skutkov.
1 Pre hudobný prednes na strunovom nástroji. Dávidov.
2 Počuj, ó Bože, moje kvílenie, pozoruj moju modlitbu.
3 K Tebe volám od konca zeme v skľúčenosti srdca; vyveď ma na skalu, ktorá je pre mňa privysoká.
4 Lebo si mojím útočiskom, si pevnou vežou pred nepriateľom.
5 V Tvojom stane chcem byť hosťom naveky, utiekať sa do skrýše Tvojich krídel. Sela.
6 Lebo Ty, Bože, počuješ moje sľuby; dedičstvo dávaš tým, čo majú v bázni Tvoje meno.
7 Pridaj dni ku dňom kráľovým; nech jeho roky trvajú z pokolenia na pokolenie.
8 Nech večne tróni pred Bohom; priprav milosť a vernosť, aby ho chránili!
9 Tak bude ospevovať navždy Tvoje meno; plniac svoje sľuby deň čo deň!
1 Pre hudobný prednes na nápev: Ľalia svedectva. Pamätný žalm Dávidov na poučenie,
2 keď bojoval proti mezopotámskym a cóbskym Sýrčanom, keď sa Joáb vrátil a v Soľnom údolí porazil dvanásťtisíc Edómcov.
3 Bože, zavrhol si nás a roztrhol; Ty hneval si sa, teraz obnov nás!
4 Zemou si zatriasol a rozštiepil si ju; zaceľ jej trhliny, lebo sa kláti.
5 Ty si dal vidieť svojmu ľudu tvrdé veci, napojil si nás vínom závratu.
6 Dal si koruhvu tým, ktorí sa Ťa boja, aby mali kam utiecť pred lukom. Sela.
7 Aby vytrhnutí boli Tvoji milovaní, pomáhaj svojou pravicou a vyslyš nás!
8 Prehovoril Boh vo svojej svätyni: Zaplesám, Síchem rozdelím, údolie Sukót rozmeriam.
9 Mne patrí Gileád, mne Menašše; Efrajim je mi prilbou na hlave a Júda mojou berlou.
10 Moáb mi je umývadlom, na Edóm hodím svoju obuv, nad Filištínskom víťazne zaplesám.
11 Kto ma vovedie do ohradeného mesta? Kto zavedie ma po Edóm?
12 Či nezavrhol si nás ty, Bože a nevychádzaš s vojmi našimi?
13 Ty nám udeľ pomoc proti protivníkom; bo daromná je ľudská pomoc.
14 My s Bohom dokážeme silu. On pošliape našich protivníkov.
1 Pre hudobný prednes na nápev: Nezahub! Dávidov pamätný žalm, keď Saul poslal strážiť jeho dom, aby ho usmrtili.
2 Bože môj, osloboď ma od nepriateľov, zachráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne.
3 Osloboď ma od páchateľov neprávosti, zachovaj ma pred krvilačnými mužmi.
4 Lebo hľa, striehnu mi na život, mocní ma napádajú bez môjho priestupku a bez môjho hriechu.
5 Hospodine, bez mojej viny pribiehajú, chystajú sa. Povstaň mi v ústrety a hľaď!
6 Ty, Hospodine, Bože mocností, Bože Izraela, prebuď sa, potrestaj všetkých pohanov! Nezmiluj sa nad nikým z nešľachetných zradcov. Sela.
7 Vracajú sa podvečer, zavýjajú ako psy, obiehajú mesto.
8 Hľa, slintajú ústami, na perách majú meče, veď ktože počuje?
9 Ale Ty, Hospodine, sa im smeješ, Ty vysmievaš sa všetkým pohanom.
10 Ty moja sila, k Tebe obrátim svoju pozornosť; lebo je Boh mojím hradom.
11 Môj milostivý Boh mi vyjde v ústrety, Boh mi dovolí hľadieť na mojich odporcov.
12 Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol, preháňaj ich svojou silou a zvrhni ich, Pane, pavéza naša!
13 Hriechom ich úst je reč ich perí, nech sa polapia vo svojej pýche pre kliatbu a lož, čo vyslovujú!
14 Skoncuj s nimi v hneve, skoncuj, nech ich nieto! Nech zvedia, že Boh je vladárom v Jákobovi do končín zeme. Sela.
15 Vracajú sa podvečer, zavýjajú ako psy, obiehajú mesto.
16 Túlajú sa za pokrmom, vrčia, ak sa nenasýtia.
17 Ale ja ospevovať budem Tvoju silu a z rána budem plesať nad Tvojou milosťou, lebo Ty si bol mojím hradom a mojím útočiskom v deň mojej úzkosti.
18 Ty, sila moja, Tebe budem spievať chvály, lebo Boh mi je hradom, môj milostivý Boh.
1 Pre hudobný prednes na nápev: Nezahub! Dávidov pamätný žalm.
2 Či ozaj právo vyrieknete, zemskí bohovia, rozsudzujete správne ľudských synov?
3 Skôr srdcom pášete neprávosť v krajine, svojimi rukami rozdeľujete násilie.
4 Odcudzili sa bezbožníci hneď od lona matky, od života matky blúdia hovoriac lož.
5 Jed majú na spôsob jedu hada, ako hluchá zmija, čo si zapcháva uši,
6 čo nepočúva hlas zaklínačov, čarodeja v zaklínaní zbehlého.
7 Bože, polám im zuby v ústach, rozdrv chrup levíčat, ó Hospodine!
8 Nech sa rozplynú ako voda, čo sa rozteká, keď namieria svoje šípy, nech sú otupené.
9 Nech sú ako slimák, ktorý sa rozplynie na hlien, ako nedochôdča ženy, ktoré neuzrelo slnko.
10 Skôr ako vaše hrnce zbadajú oheň z tŕnia, nech ho – či surové, či horiace – zmetie víchor!
11 Tešiť sa bude spravodlivý, keď uzrie pomstu, vykúpe si nohy v krvi bezbožníka.
12 A ľudia povedia: Predsa má odmenu spravodlivý, predsa je Boh, čo súdi na zemi!