MediaServis

1  Prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí majú sedem čiaš, a prehovoril so mnou takto: Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách,
2  s ktorou králi zeme smilnili a obyvatelia zeme sa opájali vínom jej smilstva.
3  A odniesol ma v duchu na púšť. Uvidel som ženu, ako sedí na šarlátovej šelme, ktorá bola plná rúhavých mien a mala sedem hláv a desať rohov.
4  Žena bola odetá do purpuru a šarlátu, ozdobená zlatom, drahým kameňom a perlami; v ruke mala zlatú čašu plnú ohavnosti a nečistoty svojho smilstva
5  a na čele napísané meno, tajomstvo: Veľký Babylon, mater neviestok a zemských ohavností.
6  Tú ženu som videl spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uzrel, veľmi som sa čudoval.
7  Anjel mi však povedal: Čo sa čuduješ? Ja ti vysvetlím tajomstvo ženy a šelmy, ktorá ju nesie a má sedem hláv a desať rohov.
8  Šelma, ktorú si videl, bola, a niet jej, ale má vystúpiť z priepasti a ísť do zatratenia. Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta, už žasnú, keď uvidia šelmu, preto, že bola, niet jej, ale zasa príde.
9  Kto je múdry, tu má vysvetlenie: sedem hláv je sedem pahorkov, na ktorých žena sedí; a to je sedem kráľov;
10  piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel, a keď príde, má ostať len nakrátko.
11  Šelma, ktorá bola, a niet jej, je sama ôsmym (kráľom), ale je z tých siedmich a ide do zatratenia.
12  Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí sa ešte neujali kráľovstva, ale spolu so šelmou dostanú moc ako králi na jednu hodinu.
13  Sú jednej mysle a svoju silu i moc dajú šelme.
14  Budú bojovať proti Baránkovi, ale Baránok zvíťazí nad nimi, lebo je Pánom pánov a Kráľom kráľov, a s ním budú tí, ktorí sú povolaní, vyvolení a verní.
15  Povedal mi ešte: Vody, ktoré si videl, kde sedí neviestka, sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.
16  A desať rohov, ktoré si videl, a šelma znenávidia neviestku, spustošia ju, obnažia, budú jesť z jej mäsa a spália ju ohňom,
17  lebo Boh im dal myseľ konať podľa Jeho úmyslu, konať jednomyseľne a dať svoje kráľovstvo šelme, kým sa nesplnia slová Božie.
18  Žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme.

1  Potom som počul mohutný hlas z chrámu hovoriť siedmim anjelom: Choďte a vylejte na zem sedem čiaš hnevu Božieho!
2  A odišiel prvý, vylial svoju čašu na zem a zlé, odporné vredy vyhodili sa na ľuďoch, ktorí mali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu.
3  Druhý vylial svoju čašu na more, premenilo sa na krv ako z nejakej mŕtvoly, a zahynulo všetko, čo žilo v mori.
4  Tretí vylial svoju čašu na rieky, na pramene vôd, a premenili sa na krv.
5  Nato som počul volať anjela vôd: Spravodlivý si, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si tak rozsúdil;
6  lebo vylievali krv svätých a prorokov, preto si im dal piť krv; zaslúžili si to!
7  A počul som volať oltár: Áno, Pane, vševládny Bože, pravé a spravodlivé sú Tvoje súdy!
8  Štvrtý vylial svoju čašu na slnko a dostal moc páliť ľudí ohňom.
9  A veľká horúčava pálila ľudí, preto sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito pliagami, ale nekajali sa, aby Mu vzdali česť.
10  Piaty vylial svoju čašu na trón šelmy a stemnelo jej kráľovstvo, ľudia si bolesťou hrýzli jazyky
11  a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skutkov.
12  Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat a vyschla jej voda, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka.
13  Nato som videl troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, i z tlamy šelmy, i z úst falošného proroka,
14  lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia znamenia, vychádzajú na kráľov celého sveta, aby ich zhromaždili do boja na veľký deň vševládneho Boha.
15  Ajhľa, prichádzam ako zlodej! Blahoslavený, kto bdie a chráni si rúcho, aby nechodil nahý a nebola zjavná jeho hanba!
16  Zhromaždil ich na miesto po hebrejsky nazývané Harmagedon.
17  Aj siedmy anjel vylial svoju čašu na vzduch, a vyšiel z chrámu od trónu mohutný hlas: Stalo sa!
18  Nato nastali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, aké nebolo odvtedy, čo je človek na zemi; také veľké bolo zemetrasenie.
19  A veľké mesto sa rozpadlo na tri čiastky a mestá národov padli. Boh sa rozpomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu.
20  Všetky ostrovy zmizli a vrchov viac nebolo.
21  Veľký ľadovec ako závažie padal z neba na ľudí a rúhali sa Bohu pre pliagu ľadovca, lebo veľmi veľká bola jeho pliaga.

1  Videl som iné veľké predivné znamenie na nebi: sedem anjelov so siedmimi poslednými pliagami, lebo nimi sa dovršuje hnev Boží.
2  Videl som niečo ako sklené more zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stoja na tom sklenom mori, majú Božie citary
3  a spievajú pieseň Mojžiša, služobníka Božieho, a pieseň Baránkovu: Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľ národov!
4  Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy!
5  Po tomto som videl: otvoril sa chrám stánku svedectva na nebi
6  a z chrámu vyšlo sedem anjelov, majúcich sedem pliag; oblečení boli do čistého, skvúceho ľanového rúcha, na prsiach opásaní zlatými pásmi.
7  Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha živého naveky vekov.
8  A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a Jeho moci, takže nikto nemohol vojsť do chrámu, kým by sa neskončilo sedem pliag siedmich anjelov.

1  Pozrel som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s Ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí mali napísané na čele jeho meno a meno Jeho Otca.
2  Počul som aj zvuk z neba ako hukot mnohých vôd a rachot silného hromu, a zvuk, ktorý som počul, bol ako zvuk citaristov, čo hrajú na citarách.
3  Spievajú novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred staršími, ale nikto sa nemohol naučiť tú pieseň, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme.
4  To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici; to sú tí, čo nasledujú Baránka, kamkoľvek by šiel, ktorí boli vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi
5  a v ich ústach nebolo lži: sú bez úhony.
6  Potom som videl iného anjela letieť stredom neba: mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu
7  a volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte Mu česť, lebo prišla hodina Jeho súdu, a klaňajte sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.
8  Za ním nasledoval iný, druhý anjel a volal: Padol, padol veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom náruživosti svojho smilstva.
9  Zase nasledoval za nimi iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na čelo alebo na ruku,
10  aj ten bude piť z vína hnevu Božieho, čistého vína, naliateho do kalicha Jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom!
11  Dym ich múk vystupuje naveky vekov a nemajú odpočinku ani dňom ani nocou tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a ktokoľvek by prijal znak jej mena.
12  V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú prikázanie Božie a vieru v Ježiša.
13  Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi! Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od práce, lebo ich skutky idú s nimi.
14  Pozrel som, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.
15  Aj iný anjel vyšiel z chrámu a volal mohutným hlasom na Toho, ktorý sedel na oblaku: Spusť svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy, keďže dozrela žatva zeme!
16  A Ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zožal zem.
17  Opäť iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je na nebi, a tiež mal ostrý kosák.
18  Zase z oltára vyšiel iný anjel, ktorý má moc nad ohňom, a na toho, čo mal ostrý kosák, zavolal mohutným hlasom: Spusť svoj ostrý kosák a zrež strapce zemského viniča, lebo jeho hrozná dozreli!
19  A anjel spustil kosák na zem, zrezal vinič zeme a hodil do veľkého lisu Božieho hnevu.
20  Von za mestom vytláčali z lisu a z neho vytiekla krv až po zubadlá koňa na tisícšesťsto honov.

1  Videl som vystupovať z mora šelmu. Mala desať rohov a sedem hláv, na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená.
2  Šelma, ktorú som videl, bola podobná leopardovi, nohy mala ako medveď a tlamu ako lev. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc.
3  Jednu z hláv mala ako na smrť dobitú, ale smrteľná rana sa jej zahojila. Celá zem obdivovala šelmu;
4  klaňali sa drakovi, že dal šelme svoju moc, klaňali sa aj šelme a hovorili: Kto je podobný šelme a kto bude môcť proti nej bojovať?
5  Mala aj tlamu, aby hovorila veľké veci a rúhala sa; dostala moc pôsobiť štyridsaťdva mesiacov.
6  A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala Jeho menu a Jeho stanu, aj tým, ktorí majú v nebi svoje stany.
7  Dostala moc aj bojovať proti svätým, aj víťaziť nad nimi. Dostala i moc nad všetkými kmeňmi, ľuďmi, jazykmi a národmi.
8  Aj jej sa budú klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života zabitého Baránka.
9  Kto má uši, nech počuje.
10  Kto iných väzní, sám bude väznený; kto mečom zabíja, mečom zahynie! V tom je trpezlivosť a viera svätých.
11  Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme; mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak.
12  Ajhľa, vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme, ktorej smrteľná rana sa zahojila.
13  Robí veľké znamenia pred zrakmi ľudí, takže aj oheň zostupuje z neba na zem.
14  Obyvateľov zeme zavádza znameniami, ktoré jej bolo dovolené konať pred očami šelmy. Nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelme, ktorá má ranu od meča, ale ožila.
15  Dostala moc dať ducha do obrazu šelmy, aby tak obraz šelmy aj hovoril a spôsobil, aby boli usmrtení všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy.
16  Pôsobí aj to, aby všetci – malí aj veľkí, bohatí aj chudobní, slobodní aj otroci – dali si znak na pravé ruky alebo na čelá,
17  aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemal znak mena šelmy alebo číslo jej mena.
18  V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.

1  Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd,
2  tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach.
3  Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: ajhľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov.
4  Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral dieťa, len čo ho porodí.
5  A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu.
6  Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvesto šesťdesiat dní.
7  A povstal boj na nebi. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; i drak a jeho anjeli bojovali,
8  ale nevydržali, v nebi pre nich nebolo už miesta.
9  Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním.
10  Nato som počul mohutný hlas v nebi volať: Teraz nastalo spasenie i moc i kráľovstvo nášho Boha a vláda Jeho Pomazaného, lebo zvrhnutý bol žalobník na nich pred naším Bohom dňom i nocou.
11  Oni však zvíťazili nad ním krvou Baránkovou a slovom svojho svedectva a nemilovali svoj život až do smrti.
12  Preto tešte sa, nebesá, a všetci, ktorí máte v nich svoje stany! Beda zemi a moru, lebo diabol zostúpil k vám veľmi rozzúrený, vediac, že má málo času.
13  Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca.
14  Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby odletela pred hadom na púšť na svoje miesto, kde by ju živili čas a časy a pol času.
15  Had vychrlil za ženou z tlamy vodu ako rieku, aby ju prúd rieky odniesol.
16  Ale zem žene pomohla, otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú vychrlil drak z tlamy.
17  Nato sa drak rozhneval na ženu a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázanie a majú svedectvo Ježišovo.
18  Potom som stál na morskom piesku.

1  Dostal som trstinu, podobnú prútu, s týmito slovami: Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár, i modliacich sa v ňom.
2  Vonkajšie nádvorie chrámu však vynechaj, nemeraj ho, lebo bolo dané pohanom, ktorí budú plieniť sväté mesto štyridsaťdva mesiacov.
3  Ale svojim dvom svedkom, oblečeným do vrecoviny, dám prorokovať tisíc dvestošesťdesiat dní.
4  To sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Pánom zeme.
5  Keby im niekto chcel škodiť, vyjde im oheň z úst a zožerie ich nepriateľov. Áno, keby im niekto chcel škodiť, takto musí zahynúť.
6  Oni majú moc zatvoriť nebo, aby v dňoch ich prorokovania nepršalo, majú moc nad vodami premeniť ich na krv a trápiť zem všelijakou pliagou, kedykoľvek to budú chcieť.
7  Keď však dokončia svoje svedectvo, šelma, ktorá vystúpi z priepasti, bude bojovať proti nim, zvíťazí nad nimi a zabije ich.
8  Ich mŕtvoly budú na námestí veľkého mesta, ktoré sa duchovne volá Sodoma a Egypt, kde aj ich Pána ukrižovali.
9  Mnohí z ľudu a kmeňov, jazykov a národov vidia ich mŕtvoly za tri a pol dňa, ale mŕtvoly nedovolia položiť do hrobu.
10  Obyvatelia zeme sa budú radovať nad nimi, dary si budú posielať, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov zeme.
11  O tri a pol dňa však vošiel do nich duch života z Boha, stali si na nohy a veľká bázeň padla na tých, čo ich videli.
12  Počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: Vystúpte sem hore! I vystúpili na nebo v oblaku a ich nepriatelia hľadeli na nich.
13  V tú hodinu nastalo prudké zemetrasenie, desatina mesta sa zrútila, sedemtisíc ľudí zahynulo v zemetrasení a ostatní, prestrašení, vzdali slávu nebeskému Bohu.
14  Druhé beda prešlo. Hľa, tretie beda príde čoskoro.
15  Zatrúbil siedmy anjel. A na nebi sa ozvali takéto mohutné hlasy: Kráľovstvo sveta stalo sa kráľovstvom nášho Pána a Jeho Pomazaného a kraľovať bude naveky vekov!
16  Vtedy dvadsaťštyri starších, ktorí sedeli pred Bohom na svojich trónoch, padlo na tvár, klaňalo sa Bohu
17  a volalo: Ďakujeme Ti, Pane Bože vševládny, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej veľkej moci a kraľovania.
18  Národy sa rozhnevali, ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych, dať odmenu Tvojim služobníkom, prorokom, svätým a tým, čo sa boja Tvojho mena, malým i veľkým, a skaziť tých, čo kazia zem.
19  Nato otvoril sa chrám Boží na nebi, vidieť bolo truhlu Jeho zmluvy v chráme, i nastali blesky, zvuky, hromy, zemetrasenie a veľký kamenec.