1 Žalm Dávidov. Hospodinova je zem, i to čo ju napĺňa, svet a tí, ktorí v ňom bývajú.
2 Lebo On založil ju na moriach a upevnil ju na riekach.
3 Kto smie vstúpiť na vrch Hospodinov? A kto sa postaviť na Jeho svätom mieste?
4 Človek nevinných rúk a srdca čistého, ktorý si dušu neobracia k márnosti a krivo neprisahá.
5 Dostane požehnanie od Hospodina a spravodlivú odmenu od Boha svojej spásy.
6 Toto je pokolenie tých, čo sa na Neho dopytujú, čo Teba hľadajú, ó Bože Jákobov. Sela.
7 Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Sela.
8 Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin silný a mocný, Hospodin mocný v boji.
9 Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy!
10 Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin mocností, On je Kráľ slávy. Sela.
1 Žalm Dávidov. Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.
2 Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza.
3 Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno.
4 Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.
5 Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj.
6 Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.
1 Pre hudobný prednes na nápev Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov.
2 Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môjho kriku!
3 Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj v noci, ale nemôžem sa utíšiť.
4 Ty však tróniš ako svätý, Ty, chvála Izraela.
5 V Teba dúfali naši otcovia, dúfali, a Ty si ich zachraňoval.
6 K Tebe volávali a vyslobodzoval si ich, v Teba dúfali a nebývali zahanbení.
7 Ja som však červ, a nie človek, potupa pre ľudí a ľudom opovrhnutý.
8 Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, vyškierajú sa, potriasajú hlavou:
9 Spoliehal sa na Hospodina, nech ho teraz zachráni, nech ho vytrhne, však má v ňom zaľúbenie!
10 Veď Ty si ma vyviedol zo života matky, dal si mi nádej na matkiných prsiach.
11 Odkázaný som na Teba už od života matky, od lona matky mojej Ty si Boh môj!
12 Nebuď mi ďaleký, blízko je súženie, a pomocníka niet.
13 Obkľúčilo ma mnoho juncov, mocné býky z Bášánu ma obklopili.
14 Otvárajú si na mňa ústa ako dravý a revúci lev.
15 Rozlievam sa ako voda, uvoľňujú sa mi všetky kosti, moje srdce je ako vosk, rozpúšťa sa mi vo vnútornostiach.
16 Ako črep vyschla moja sila a jazyk sa mi k ďasnám prilepil, kladieš ma do prachu smrti.
17 Lebo psi ma obkľúčili, obkolesila ma tlupa zlosynov a prebodli mi ruky, nohy.
18 Môžem si spočítať všetky kosti, oni sa prizerajú, zrak si pasú na mne.
19 Rozdeľujú si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
20 Ale Ty, Hospodine, nevzďaľuj sa! Ty, sila moja, poponáhľaj sa mi na pomoc!
21 Zachráň mi dušu pred mečom, moju jedinú z moci psov.
22 Zachráň ma z tlamy leva a z rohov byvolov. Ty si ma vypočul.
23 O Tvojom mene budem rozprávať svojim bratom, uprostred zhromaždenia chcem Ťa chváliť.
24 Vy, čo sa bojíte Hospodina, chváľte Ho! Všetko potomstvo Jákobovo, ctite Ho! Bojte sa Ho, všetko potomstvo Izraela!
25 Lebo On nezavrhol, ani nezošklivil si biedu úbožiaka, neskryl si pred ním svoju tvár. Keď volal k Nemu, počul ho.
26 Z Teba pramení moja chvála vo veľkom zbore, vyplním svoje sľuby pred tými, čo sa Ho boja.
27 Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a chváliť budú Hospodina tí, čo Ho hľadajú. Nech vaše srdce žije naveky!
28 Rozpomenú a obrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme a klaňať sa Ti budú všetky čeľade národov.
29 Lebo Hospodinovi patrí kraľovanie, On je vladárom nad národmi.
30 Len pred Ním sa budú skláňať všetci, čo spia v zemi, pred Ním sa pokorí každý, kto zostupuje do prachu a nemôže si dušu živú zachovať.
31 Potomstvo bude slúžiť Jemu, o Pánovi
32 sa bude rozprávať budúcemu pokoleniu a hlásať budú Jeho spravodlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že On to učinil.
1 Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov.
2 Ó Hospodine, kráľ sa teší z Tvojej sily, ako len jasá nad Tvojou spásou!
3 Vyplnil si mu túžbu srdca a neodoprel si mu žiadosť jeho úst. Sela.
4 Veď si mu s požehnaním blaha vyšiel v ústrety, položil si mu na hlavu korunu rýdzo zlatú.
5 Prosil Ťa o život, dal si mu ho, na večné veky dlhý život.
6 Veľká je jeho sláva pre Tvoju pomoc, dôstojnosť a velebu si vložil na neho.
7 Lebo si ho urobil požehnaním naveky, radosťou ho oblažuješ vo svojej prítomnosti.
8 Lebo kráľ dúfa v Hospodina a neskláti sa z priazne Najvyššieho.
9 Tvoja ruka nájde všetkých Tvojich nepriateľov, Tvoja pravica nájde Tvojich neprajníkov.
10 Naložíš s nimi ako ohnivá pec, keď sa zjavíš, Hospodin ich pohltí vo svojom hneve a oheň ich strávi.
11 Zo zeme ich rod vykynožíš, spomedzi ľudí aj ich potomstvo.
12 Lebo zlé osnovali proti Tebe, strojili úklady, ale nič nezmôžu.
13 Na útek ich donútiš, keď lukom svojím namieriš im na tvár.
14 Vznes sa, ó Hospodine, svojou silou! Ospevovať a oslavovať chceme Tvoju moc.
1 Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov.
2 Nech ťa v deň súženia vyslyší Hospodin a ochraňuje ťa meno Boha Jákobovho!
3 Nech ti pošle pomoc zo svätyne a podopiera ťa zo Siona.
4 Nech pamätá na všetky tvoje dary a tvoju žertvu prijme blahosklonne! Sela.
5 Nech ti dá, čo si tvoje srdce zažiada, a splní každý úmysel tvoj!
6 Nech zaplesáme nad tvojou spásou a v mene nášho Boha vztýčime zástavu. Nech ti Hospodin splní všetky želania!
7 Teraz viem, že Hospodin dá spásu svojmu pomazanému, zo svojich svätých nebies ho vyslyší spásnou mocou svojej pravice.
8 Títo vozy, tamtí kone, ale my meno nášho Boha Hospodina máme v pamäti.
9 Oni klesnú a padnú, ale my vstaneme a budeme sa držať.
10 Hospodine, pomáhaj kráľovi, vyslyš nás, keď voláme!
1 Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov.
2 Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha.
3 Deň dňu odovzdáva zvesť, noc noci podáva poznanie.
4 Niet reči, nieto slov, nepočuť ich hlas.
5 Ich zvuk sa nesie po celej zemi a ich slová až na okraj sveta. Na nich postavil slnku stan;
6 ono vychádza ako ženích zo svojej izby, teší sa ako hrdina, že pobeží dráhou.
7 Na kraji nebies má svoj východ a obieha až na druhý kraj, pred jeho páľavou nič sa neukryje.
8 Zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvuje dušu, svedectvo Hospodinovo je hodnoverné, múdrym robí prostého.
9 Hospodinove nariadenia sú pravdou, potešujú srdce, Hospodinov príkaz je jasný, osvecuje oči.
10 Hospodinova bázeň je čistá, zostáva naveky; Hospodinove práva sú pravdou, napospol sú spravodlivé;
11 vzácnejšie sú ako zlato, ako mnoho rýdzeho zlata; sú sladšie ako med, ako med z plástov.
12 Aj sluha Tvoj sa dáva nimi napomínať; kto ich zachováva, má hojnú odmenu.
13 Kto si uvedomí poblúdenia? Z nevedomých vín ma ospravedlň!
14 Aj od spupných ochráň svojho sluhu, aby nevládli nado mnou; tak budem bezúhonný a čistý od mnohých previnení.
15 Nech sú Ti po vôli reči mojich úst a rozjímania môjho srdca pred Tebou, ó Hospodine, moja skala a môj Vykupiteľ!
1 Pre hudobný prednes. Od Hospodinovho služobníka Dávida, ktorý hovoril slová tejto piesne, keď ho Hospodin vyslobodil z rúk všetkých nepriateľov a z ruky Saulovej:
2 Vrúcne Ťa milujem, ó Hospodine, moja sila!
3 Hospodin moja skala, hrad môj a môj vysloboditeľ; môj Boh je moje bralo, v Neho dúfam; môj štít, roh mojej spásy, moja pevnosť.
4 Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, som zachránený pred svojimi nepriateľmi.
5 Obkľúčili ma putá smrti a prúdy záhuby ma predesili.
6 Ovinuli ma putá podsvetia, osídla smrti zastihli ma.
7 V úzkosti svojej som volal na Hospodina, kričal som na svojho Boha; zo svojho chrámu počul hlas môj a môj krik pred Ním prenikol Mu k ušiam.
8 Tu pohla sa a zatriasla zem a zachveli sa, pohli vrchov základy, lebo vzplanul hnevom.
9 Dym sa Mu valil z nozdier, zžieravý oheň z Jeho úst, žeravé uhlíky blčali z Neho.
10 Naklonil nebesá, zostúpil, a mrákavu mal pod nohami.
11 Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra.
12 Tmu urobil si skrýšou vôkol seba a svojím stánkom temné vody, husté oblaky.
13 Zo žiary pred Ním oblaky Jeho prešli v kamenec, v uhlie ohnivé.
14 Hospodin zahrmel na nebi. Najvyšší vydal svoj hlas, kamenec, uhlie ohnivé.
15 Vystrelil svoje šípy – rozosial ich, i mnohé blesky – zmiatol ich.
16 Ukázali sa vodné riečiská, obnažili sa základy sveta od Tvojej hrozby, Hospodine, od hnevlivého dutia Tvojho dychu.
17 Z výsosti siahol, uchopil ma a vytiahol z veľkých vôd.
18 Pred mojím mocným nepriateľom zachránil ma a pred mojimi neprajníkmi, keď boli silnejší ako ja.
19 Prepadli ma v čase môjho trápenia, ale Hospodin bol mi oporou.
20 On vyviedol ma na voľnosť, vytrhol ma, bo si ma obľúbil.
21 Odmenil sa mi Hospodin podľa mojej spravodlivosti, odplatil mi podľa čistoty mojich rúk:
22 lebo ja dodržal som cesty Hospodina, od svojho Boha bezbožne som neodpadol.
23 Bo všetky Jeho práva sú mi pred očami, od Jeho príkazov som sa neodchýlil.
24 Bol som pri Ňom bez úhony a chránil som sa previnenia.
25 Tak odplatil mi Hospodin podľa mojej spravodlivosti a podľa čistoty mojich rúk pred Jeho očami.
26 Ty voči zbožnému sa javíš zbožným a voči úprimnému počínaš si úprimne.
27 Ty voči čistému sa javíš čistým, ale s prevráteným nakladáš divne.
28 Lebo Ty zachraňuješ ubiedený ľud, lež pyšné oči ponižuješ.
29 Bo Ty rozsvecuješ môj svieceň, Hospodine; môj Boh mi presvecuje temnotu.
30 Veď s Tebou napadnem aj zástupy, so svojím Bohom preskočím i múr.
31 Božia cesta je dokonalá; reč Hospodinova je osvedčená; On je štítom každému, kto sa k Nemu utieka.
32 Veď kto je Bohom okrem Hospodina? A kto je skalou okrem nášho Boha?
33 Boh, ktorý ma opásal silou, a bezúhonnou robí moju cestu,
34 On dal mi nohy jelenie a postavil ma na výšiny.
35 Moje ruky vyučil boju a moje ramená napínať kovový luk.
36 Dal si mi štít svojej spásy a Tvoja pravica bola mi oporou i Tvoja blahosklonnosť ma zveľadila.
37 Dal si priestor pre moje kroky, že sa mi členky nevytkli.
38 Ja hnal som svojich nepriateľov, dostihnem ich, a nevrátil som sa, kým som ich nezničil.
39 Zdrvil som ich, takže už nepovstanú; padli mi pod nohy.
40 Opásal si ma silou do boja, odporcov mojich zohol si podo mňa.
41 Na útek donútil si mojich nepriateľov, a vykynožil som svojich neprajníkov.
42 Kričali o pomoc – ale nik nepomáhal. Na Hospodina – ale ich nevypočul.
43 Rozmrvil som ich sťa prach do vetra; vyhodil som ich sťa blato na ulicu.
44 Zo sváru ľudu si ma vyslobodil, postavil si ma za hlavu národov; ľud, čo som nepoznal, slúži mi.
45 Na slovo ma poslúchajú, cudzinci mi pochlebujú.
46 Cudzinci vädnú strachom a s chvením vychodia zo svojich zámkov.
47 Hospodin žije! Požehnaná moja skala! Vyvýšený je Boh mojej spásy.
48 Boh, ktorý mi dožičil pomstu a podmanil mi národy,
49 ktorý ma zbavil môjho nepriateľa, Ty si ma vyvýšil nad mojich odporcov, od násilníka si ma vyslobodil.
50 Preto Ťa budem oslavovať medzi národmi a ospevovať Tvoje meno, Hospodine,
51 ktorý zveľaďuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi, a jeho potomstvu až naveky.