MediaServis - Počúvaj, premýšľaj, občerstvi dušu...

2010-09-04
2010-09-04 kto -sem- | post Odkaz na tento príspevok

1  Keď sme sa s nimi rozlúčili a pustili zase na more, plavili sme sa rovno k ostrovu Kos, na druhý deň k Rodu a odtiaľ do Patary.
2  Tu sme našli loď plaviacu sa do Fenície a vstúpiac na ňu, plavili sme sa.
3  Uvideli sme Cyprus, nechali sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo tam mali skladať náklad z lode.
4  Keďže sme tam našli učeníkov, pobudli sme tam sedem dní, a oni z vnuknutia Ducha prosili Pavla, aby nechodil do Jeruzalema.
5  Keď však ubehol čas, vydali sme sa ďalej na cestu a vyprevadili nás až za mesto, všetci so ženami a deťmi. Tam na brehu sme si pokľakli a pomodlili sme sa.
6  A potom rozlúčiac sa, vstúpili sme na loď a oni sa vrátili domov.
7  My sme skončili plavbu, prijdúc od Týru do Ptolemaidy; tam, pozdraviac bratov, zostali sme u nich deň.
8  Na druhý deň sme odišli a prišli sme do Cézarey; i vošli sme do domu evanjelistu Filipa, jedného zo siedmich (diakonov), a pobudli sme u neho.
9  Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali.
10  Keď sme tam boli už niekoľko dní, prišiel z Judska prorok menom Agabos.
11  Ako prišiel k nám, vzal Pavlov pás, zviazal si nohy aj ruky hovoriac: Toto hovorí Duch Svätý: Takto zviažu Židia v Jeruzaleme muža, ktorému patrí tento pás, a vydajú ho pohanom do rúk.
12  Keď sme to počuli, prosili sme (Pavla), my aj tamojší, aby nechodil do Jeruzalema.
13  Ale Pavel odpovedal: Čo nariekate a kormútite mi srdce? Veď ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša.
14  Keďže sa teda nedal prehovoriť, zatíchli sme povediac: Nech sa stane vôľa Pánova.
15  Po týchto dňoch sme sa pripravili a odišli do Jeruzalema.
16  Šli s nami aj niektorí učeníci z Cézarey a zaviedli nás k istému Mnázonovi z Cypru, starému učeníkovi, aby sme boli jeho hosťami.
17  Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radi prijali.
18  Na druhý deň išiel Pavel s nami k Jakubovi, kde sa zišli všetci starší,
19  pozdravil ich a vyrozprával dopodrobna všetko, čo jeho službou vykonal Boh medzi pohanmi.
20  Keď to počuli, velebili Boha hovoriac: Vidíš, brat náš, koľko desaťtisíc Židov uverilo, a všetci horlia za zákon;
21  ale o tebe majú správu, že učíš odpadúvať od Mojžiša všetkých Židov medzi pohanmi hovoriac im, aby si deti nedali obrezať a nezachovávali staré obyčaje.
22  Čo teda? Isteže musí sa zísť zhromaždenie, lebo sa dopočujú, že si prišiel.
23  Urob teda, čo ti radíme: máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub;
24  vezmi ich, daj sa s nimi očistiť, zaplať za nich výkupné, aby si dali oholiť hlavu, a tak potom všetci poznajú, že niet pravdy na tom, čo vravia o tebe, ale že aj ty žiješ, zachovávajúc zákon.
25  A o pohanoch, ktorí uverili, tak sme usúdili, aj písomne oznámili, že im netreba všetko toto zachovávať, ale majú sa chrániť mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zadusených zvierat a smilstva.
26  Nato Pavel vzal tých mužov a na druhý deň dal sa s nimi očistiť, vošiel do chrámu, oznámil, kedy vypršia dni očisťovania, dokiaľ za každého z nich bude prinesená obeť.
27  Keď sa sedem dní chýlilo ku koncu, videli ho Židia z Ázie v chráme, vzbúrili všetok ľud, a položiac ruky na neho
28  kričali: Mužovia izraelskí, pomáhajte! Ajhľa, toto je ten, čo učí všade proti ľudu a proti zákonu aj proti tomuto miestu, a teraz ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto.
29  Predtým videli s ním totiž v meste Efežana Trofima a mysleli si, že ho Pavel voviedol do chrámu.
30  Tu pohlo sa celé mesto, ľudia sa zbehli a chytiac Pavla, vyvliekli ho z chrámu a hneď zamkli dvere.
31  Medzitým, keď ho chceli zamordovať, dostala sa až k veliteľovi práporu správa, že sa vzbúril celý Jeruzalem.
32  Ten hneď vzal so sebou vojakov a stotníkov a pribehli k nim. Ako (Židia) uvideli veliteľa a vojakov, prestali biť Pavla.
33  Nato sa veliteľ priblížil k nim, chytil ho a dajúc ho zviazať dvoma reťazami, vypytoval sa, kto je a čo urobil.

34  Ale v zástupe každý iné kričal. Keď sa teda pre hluk nemohol dozvedieť nič určité, dal ho odviesť do kasárne.
35  Keď (Pavel) vyšiel na schody, museli ho vojaci niesť pre násilie ľudu,
36  lebo celé to množstvo ľudu hrnulo sa za ním kričiac: Preč s ním!
37  A keď ho už mali voviesť do kasárne, povedal Pavel veliteľovi: Smiem ti niečo povedať? Odpovedal mu: Ty vieš grécky?
38  Nie si teda ten Egypťan, čo nedávno vyvolal vzburu a vyviedol na púšť tých štyritisíc lotrov?
39  I povedal mu Pavel: Som Žid z Tarzu, občan nie bezvýznamného mesta Cilície. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.
40  A keď mu dovolil, postavil sa Pavel na schodoch, dal rukou ľudu znamenie, a keď nastalo úplné ticho, takto prehovoril po hebrejsky:

 Stiahni ukážku MP3 (6 MB | 0:00 min)

2010-09-03
2010-09-03 kto -sem- | post Odkaz na tento príspevok

1  Keď sa vzbura utíšila, povolal si Pavel učeníkov, ponapomínal ich a rozlúčiac sa s nimi, vybral sa do Macedónie.
2  Keď prešiel tie krajiny a mnohými slovami ponapomínal veriacich, prišiel do Grécka.
3  Tri mesiace pobudol tam, a keďže mu Židia chystali úklady, keď sa mal plaviť do Sýrie, umienil si vrátiť sa cez Macedóniu.
4  Odprevádzali ho Sopater, syn Pyrov z Berie, spomedzi Tesaloničanov Aristarchos a Sekundos, z Derby Gajos, Timoteos a z Ázijcov Tychikos a Trofimos.
5  Títo šli vopred a čakali na nás v Troade,
6  my sme sa však odplavili z Filipis po dňoch nekvasených chlebov a za päť dní prišli sme k nim do Troady, kde sme strávili sedem dní.
7  Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, zhováral sa s nimi Pavel, lebo na druhý deň mal už odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci.
8  Vo vrchnej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp.
9  Tu jeden mládenec menom Eutychos sedel v okne, pohrúžený v hlboký spánok, a keďže Pavel dlho hovoril, premožený spánkom, spadol z tretieho poschodia, a zodvihli ho mŕtveho.
10  Ale Pavel zišiel dolu, hodil sa naňho a objal ho vraviac: Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.
11  Potom vyšiel hore, lámal chlieb, aj jedol a ešte dlho im hovoril, až do svitania, a tak odišiel.
12  Mládenca však priviedli živého a veľmi sa potešili.
13  My sme šli vopred na loď a plavili sme sa do Asa, kde sme mali pribrať Pavla; tak nám totiž kázal, keďže sám chcel ísť po suchu.
14  Keď sa v Ase zišiel s nami, vzali sme ho a prišli sme do Mitylény.
15  Odtiaľ sme sa plavili ďalej a nasledujúci deň prišli sme proti Chiu, na druhý deň priplavili sme sa k Samu, a keď sme pobudli v Trogylii, prišli sme nasledujúceho dňa do Milétu.
16  Pavel si totiž umienil obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby o Letniciach, ak by bolo možné, bol v Jeruzaleme.
17  Preto poslal do Efezu a povolal si starších cirkevného zboru.
18  Keď prišli k nemu, hovoril im: Vy sami viete, ako od prvého dňa, v ktorý som prišiel do Ázie, bol som s vami celý čas
19  a slúžil som Pánovi vo všetkej pokore, so slzami a v pokušeniach, čo prichádzali na mňa pre úklady židovské;
20  ako som nič užitočné nezamlčal, keď som vám kázal a vás verejne aj po domoch vyučoval;
21  ale vydával som svedectvo aj Židom, aj Grékom, aby sa obrátili k Bohu a verili v nášho Pána Ježiša Krista.
22  A teraz, hľa, nútený duchom, idem do Jeruzalema a neviem, čo ma tam očakáva,
23  len čo mi Duch Svätý osvedčuje po mestách hovoriac, že ma očakáva väzenie a súženie.
24  Ale mne život nestojí za reč, len nech s radosťou dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu milosti Božej.
25  A teraz, ajhľa, už viem, že neuvidíte viac moju tvár, ani jeden z vás, medzi ktorými som chodil a kázal o kráľovstve Božom.
26  Preto osvedčujem vám dnes, že som čistý od krvi všetkých,
27  lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval celú vôľu Božiu.
28  Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si vydobyl svojou krvou.
29  Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo.
30  Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.
31  Preto bdite a pamätajte, že som tri roky deň a noc neprestával so slzami napomínať každého z vás.
32  A teraz už porúčam vás Pánovi a slovu Jeho milosti, ktoré má silu vybudovať vás a dať vám dedičstvo so všetkými posvätenými.
33  Ani striebro, ani zlato, ani rúcho nežiadal som od nikoho.

34  Veď vy sami viete, že tieto ruky vyrobili všetko, čo nám bolo treba, mne aj tým, čo boli so mnou.
35  Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.
36  Ako dohovoril, padol na kolená a modlil sa s nimi všetkými.
37  Tu dali sa do usedavého plaču, padali Pavlovi okolo hrdla a bozkávali ho.
38  A najväčšmi žalostili nad tým slovom, ktoré povedal, že už nikdy viac neuvidia jeho tvár. A tak ho vyprevadili až na loď.

 Stiahni ukážku MP3 (5 MB | 0:00 min)

2010-09-02
2010-09-02 kto -sem- | post Odkaz na tento príspevok

1  Keď Apollo bol v Korinte, prešiel Pavel hornými krajinami, prišiel do Efezu a našiel (tam) niektorých učeníkov.
2  I spýtal sa ich: Či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili? A oni mu odpovedali: Nie, ani sme len nepočuli, že je Duch Svätý.
3  Povedal im: V čo ste teda boli pokrstení? Odvetili: Jánovým krstom.
4  Nato im Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a prikazoval ľudu, aby verili v Toho, ktorý prichádza po ňom, to jest v Krista Ježiša.
5  Keď to počuli, dali sa pokrstiť v meno Pána Ježiša Krista.
6  Ako Pavel položil ruky na nich, zostúpil na nich Duch Svätý, i hovorili jazykmi a prorokovali.
7  A bolo ich všetkých spolu asi dvanásť mužov.
8  Potom vošiel do synagógy, neohrozene vystupoval a tri mesiace viedol rozpravy s nimi, presviedčajúc ich o kráľovstve Božom.
9  A keď sa niektorí zatvrdili a neposlúchali, ale potupovali to učenie pred zástupom, odlúčil sa od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v škole Tyranovej.
10  To trvalo dva roky, takže počuli slovo Pánovo všetci, ktorí bývali v Ázii, Židia a Gréci.
11  A Boh robil neobyčajné divy rukami Pavla,
12  takže ľudia šatky a zástery z jeho tela nosili na nemocných a neduhy sa vzďaľovali od nich; aj zlí duchovia vychádzali z nich.
13  Aj niektorí z potulných židovských zaklínačov pokúsili sa vyslovovať meno Pána Ježiša nad ľuďmi, ktorí mali zlých duchov, a hovorili: Zaklínam vás Ježišom, ktorého káže Pavel.
14  Robili to siedmi synovia nejakého Skevu, židovského veľkňaza.
15  Ale zlý duch im odpovedal: Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy?
16  A oboril sa na nich ten človek, v ktorom býval zlý duch, zmocnil sa ich oboch, a tak ich doriadil, že nahí a doráňaní zutekali z toho domu.
17  I dozvedeli sa o tom všetci Židia i Gréci, ktorí bývali v Efeze, a všetkých pochytila bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša.
18  Mnohí, ktorí uverili, prichádzali, vyznávali a vyrozprávali svoje skutky.
19  Mnohí zase, ktorí sa zaoberali čarodejníctvom, poznášali svoje knihy a spálili ich všetkým pred očami; a keď spočítali ich cenu, dostali päťdesiattisíc strieborných.
20  Takto mocou Pánovou rástlo slovo a dokazovalo svoju silu.
21  Po týchto udalostiach rozhodol sa v duchu Pavel prejsť Macedóniou a Achájou a ísť do Jeruzalema povediac si: Keď pobudnem tam, treba sa mi podívať aj do Ríma.
22  Dvoch zo svojich pomocníkov, Timotea a Erasta, poslal teda do Macedónie a sám zostal ešte na čas v Ázii.
23  V ten čas strhla sa nemalá vzbura pre to učenie.
24  Jeden zlatník totiž, menom Demeter, vyrábal strieborné chrámy Dianine a tým dával remeselníkom nemalý zárobok.
25  Ten si ich zvolal, aj robotníkov, ktorí pracovali pri tom, a hovoril im: Mužovia, vy viete, že z tohto remesla je náš blahobyt;
26  a teraz vidíte a počujete, že tento Pavel nielen v Efeze, ale temer po celej Ázii presvedčil a odvrátil veľmi mnohých, lebo hovorí, že bohovia rukami urobení nie sú bohovia.
27  A nielen toto nebezpečenstvo nám hrozí, ale aj to, že ani chrám veľkej Diany nebudú mať za nič a olúpia o božskú velebnosť i ju, ktorú si ctí celá Ázia a celý svet.
28  Ako to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: Veľká je Diana efezská!
29  A celé mesto bolo plné vzbury; všetci sa jednomyseľne valili do divadla a vliekli so sebou Macedóncov, Gaja a Aristarcha, spoločníkov Pavlových.
30  Aj Pavel chcel ísť do zhromaždenia, ale učeníci mu nedovolili.
31  Áno, aj niektorí z aziarchov, ktorí mu boli naklonení, poslali mu odkaz a prosili ho, aby nešiel do divadla.
32  Jedni kričali tak, druhí inak. Lebo celé zhromaždenie bolo samá trma-vrma a väčšina ani nevedela, prečo sa zišli.
33  Tu vytiahli zo zástupu Alexandra, ktorého Židia potisli dopredu. Alexander dal rukou znamenie a chcel povedať ľudu obrannú reč.

34  Ale ako poznali, že je Žid, zvolali všetci jedným hlasom, kričiac asi dve hodiny: Veľká je Diana efezská!
35  Keď mestský pisár utíšil zástup, prehovoril k nim: Mužovia efezskí, kto z ľudí by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba?
36  Keď to teda nemožno poprieť, treba sa vám upokojiť a v ničom sa neprenáhliť.
37  Lebo priviedli ste sem týchto mužov, a ani svätokrádeže sa nedopustili, ani sa nerúhali našej bohyni.
38  Ale ak Demeter a remeselníci, ktorí sú s ním, majú niečo proti niekomu, na to sú obecné súdy a tam sú vladári, nech žalujú.
39  A ak okrem toho máte nejaké žiadosti, to sa vyrieši v zákonnom zhromaždení.
40  Lebo hrozí nám nebezpečenstvo, že nás pre dnešnú udalosť obžalujú zo vzbury, keďže nieto dôvodu, ktorým by sme mohli ospravedlniť toto zhluknutie. S týmito slovami rozpustil zhromaždenie.

 Stiahni ukážku MP3 (6 MB | 0:00 min)

2010-08-30
2010-08-30 kto -sem- | post Odkaz na tento príspevok

1  Potom odišiel z Atén a prišiel do Korintu.
2  (Tu) našiel Žida menom Akvila, rodáka z Pontu, a jeho manželku Priscillu. Akvila len nedávno prišiel z Itálie, keď Klaudius nariadil, aby sa všetci Židia vysťahovali z Ríma. Šiel teda k nim
3  a že bol toho istého remesla – robili totiž stany – zostal u nich a pracovali.
4  Každú sobotu viedol rozpravy v synagóge a presviedčal Židov a Grékov.
5  Keď prišli z Macedónie Sílas a Timoteos, venoval sa Pavel celkom kázaniu slova a osvedčoval Židom, že Ježiš je Kristus.
6  A keď mu odporovali a rúhali sa, vytriasol prach z rúcha a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu! Som čistý. Odteraz pôjdem ku pohanom.
7  Odišiel odtiaľ a šiel do domu bohabojného muža, Tita Justa, ktorého dom susedil so synagógou.
8  Predstavený synagógy Krispos však uveril Pánovi s celým svojím domom, aj spomedzi Korinťanov mnohí, ktorí počúvali, uverili a dali sa pokrstiť.
9  I riekol Pán v noci vo videní Pavlovi: Neboj sa, len hovor a nemlč,
10  pretože ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti ublížil; mám zaiste mnoho ľudu v tomto meste.
11  I zostal tam rok a šesť mesiacov a vyučoval medzi nimi slovu Božiemu.
12  Keď vladárom Achaje bol Gallio, povstali Židia jednomyseľne proti Pavlovi, predviedli ho pred súdnu stolicu
13  a žalovali na neho: Tento zvádza ľudí ctiť Boha proti zákonu.
14  Keď Pavel chcel otvoriť ústa, povedal Gallio Židom: Židia, keby šlo o nejakú neprávosť alebo o zločin, vypočul by som vás trpezlivo, ako sa patrí.
15  Ale keď je to spor len o slová a o mená a o váš zákon, vybavte si to sami; ja nechcem byť v tom sudcom.
16  A odohnal ich od súdnej stolice.
17  Oni však všetci chytili predstaveného synagógy Sostena a bili ho pred súdnou stolicou; a Gallio sa vôbec nestaral o to.
18  Pavel zostal tam ešte mnoho dní; potom sa rozlúčil s bratmi a plavil sa do Sýrie spolu s Priscillou a Akvilom, keď si v Kenchreách dal ostrihať hlavu, lebo dal sľub.
19  Ako došli do Efezu, opustil ich, vošiel do synagógy a hádal sa so Židmi.
20  Hoc ho prosili, aby zostal dlhšiu dobu medzi nimi, nepovolil,
21  ale rozlúčil sa s nimi hovoriac: Nastávajúce slávnosti musím stráviť v Jeruzaleme; ak bude vôľa Božia, vrátim sa zase k vám. A odišiel z Efezu.
22  Keď prišiel do Cezarey, vystúpil, pozdravil cirkevný zbor a zišiel do Antiochie.
23  Za nejaký čas pobudol tam, a potom odišiel; rad radom pochodil Galáciu aj Frýgiu a utvrdzoval všetkých učeníkov.
24  Do Efezu prišiel Žid menom Apollo, rodák z Alexandrie, muž výrečný a zbehlý v Písmach.
25  Bol vyučený ceste Pánovej, duchom vrúcny, hovoril a učil správne o Ježišovi, hoci poznal len krst Jánov.
26  Tento Apollo začal neohrozene hovoriť v synagóge. Ako ho Priscilla a Akvila počuli, prijali ho k sebe a dôkladnejšie mu vyložili cestu Božiu.
27  A keď chcel odísť do Achaje, posmeľovali ho bratia a písali učeníkom, aby ho prijali. Keď tam prišiel, veľmi pomohol tým, ktorí sa vďaka milosti stali veriacimi,
28  lebo úplne vyvrátil tvrdenie Židov, verejne dokazujúc z Písem, že Ježiš je Kristus.

 Stiahni ukážku MP3 (4 MB | 0:00 min)

2010-07-09
2010-07-09 kto -sem- | post Odkaz na tento príspevok

1  Keď prišli cez Amfipolis a Apolóniu, prišli do Tesaloniky, kde Židia mali synagógu.
2  Pavel podľa svojho zvyku vošiel medzi nich a po tri soboty rozprával sa s nimi o Písmach,
3  vysvetľoval im a vykladal, že musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych. A týmto Kristom, (hovoril), je Ježiš, ktorého vám ja zvestujem.
4  Niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílovi, aj spomedzi bohabojných Grékov veľmi mnohí a z popredných žien nemálo.
5  Ale Židia, plní žiarlivosti, pribrali si niekoľko podliakov z ulice, urobili poplach, vzbúrili mesto, napadli dom Jasonov a hľadali ich, aby ich vyviedli pred ľud.
6  Keď ich však nenašli, vyvliekli Jasona a niektorých bratov pred predstavených mesta a kričali: Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem
7  a Jason ich prijal; všetci konajú proti cisárovým nariadeniam, lebo rozhlasujú, že iný je kráľom, akýsi Ježiš.
8  Takto pobúrili zástup a predstavených mesta, ktorí to počuli.
9  Ale keď dostali záruku od Jasona a ostatných, prepustili ich.
10  Tu bratia hneď v noci vypravili Pavla a Síla do Berie. Ako tam prišli, vyhľadali židovskú synagógu.
11  Títo (Židia) boli šľachetnejšieho zmýšľania ako v Tesalonike; veľmi ochotne prijímali slovo a každý deň skúmali Písma, či je skutočne tak.
12  A mnohí z nich uverili, aj spomedzi popredných gréckych žien a mužov nemálo.
13  Ako sa Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavel aj v Berii zvestuje slovo Božie, prišli aj tam, podnietili a vzbúrili zástupy.
14  Vtedy bratia rýchle vystrojili Pavla, aby odišiel až k moru; ale Sílas a Timoteos zostali tam.
15  A tí, čo vyprevádzali Pavla, doprevadili ho až do Atén a vrátili sa, keď prevzali odkaz pre Síla a Timotea, aby čím najskôr prišli za ním.
16  Dokiaľ ich Pavel vyčkával v Aténach, rozhorľoval sa v ňom jeho duch vidiac, že je mesto oddané modloslužbe.
17  Zhováral sa teda v synagóge so Židmi a s bohabojnými mužmi a na námestí deň po deň so všetkými, s ktorými sa práve zišiel.
18  Pustili sa s ním do debaty aj niektorí epikurejskí a stoickí filozofi. Jedni hovorili: Čo to chce povedať tento táraj? Iní zase: Tak sa zdá, že hlása cudzie božstvá. A to preto, že zvestoval Ježiša a vzkriesenie.
19  Chytili ho teda, odviedli na Areopág a povedali: Či môžeme zvedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš?
20  Lebo niečo neslýchané počúvajú naše uši; chceme teda zvedieť, čo to má byť.
21  Všetci Aténčania totiž, aj cudzinci, ktorí tam prebývali, na nič iné neboli takí ochotní, ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.
22  Nato sa Pavel postavil prostred Areopágu a hovoril: Mužovia, Aténčania, zo všetkého vidím, že ste veľmi bohabojní;
23  lebo keď som chodil po vašich svätyniach a obzeral si ich, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu Bohu. Nuž, Toho, ktorého vy nepoznáte, a (predsa) ctíte, ja vám zvestujem.
24  Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami vybudovaných
25  a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval; veď On sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko.
26  On urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské, aby obývali celý povrch zeme; stanovil určité časy a hranice ich prebývania,
27  aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás,
28  lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme, ako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo aj my Jeho rod sme.
29  Keďže sme teda rod Boží, nesmieme si myslieť, že božstvo je podobné zlatu alebo striebru, alebo kameňu, dielu ľudského umenia a dôvtipu.
30  Ale na časy tejto nevedomosti nehľadí Boh, no teraz dáva zvestovať ľuďom, aby sa všetci všade kajali;
31  lebo určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet skrze Muža na to ustanoveného, a všetkým pomáha veriť v Neho tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych.
32  Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, jedni sa posmievali a iní povedali: Budeme ťa o tomto aj inokedy počúvať.
33  Tak odišiel Pavel spomedzi nich.
34  Niektorí mužovia pripojili sa však k nemu a uverili. Medzi nimi bol aj Dionýzios a Areopagita, žena menom Damaris a iní.

 Stiahni ukážku MP3 (5 MB | 0:00 min)

2010-07-08
2010-07-08 kto -sem- | post Odkaz na tento príspevok

1  Tak prišiel (Pavel) aj do Derby a Lystry. A hľa, bol tam učeník menom Timoteos, syn veriacej ženy Židovky a otca Gréka,
2  o ktorom bratia v Lystre a Ikónii vydávali dobré svedectvo.
3  Pavel chcel, aby šiel s ním; i vzal ho so sebou a obrezal kvôli Židom v tých krajoch, keďže všetci vedeli, že mal otca Gréka.
4  Kadiaľ chodili po mestách, všade nariaďovali zachovávať ustanovenia, na ktorých sa uzniesli apoštolovia a starší v Jeruzaleme.
5  A tak sa cirkevné zbory utvrdzovali vo viere a rozmnožovali počtom zo dňa na deň.
6  Potom prešli Frýgiou a Galáciou, ale Duch Svätý im zakázal hlásať slovo v Ázii.
7  Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch Ježišov im nedovolil.
8  Prešli teda Mýziou a zišli do Troady.
9  Tu sa ukázalo Pavlovi v noci videnie: nejaký muž, Macedónec, stál pred ním a prosil ho hovoriac: Prejdi do Macedónie a pomôž nám!
10  Ako videl toto videnie, ponáhľali sme sa do Macedónie, presvedčení, že nás Boh volá, aby sme im zvestovali evanjelium.
11  Pustili sme sa teda z Troady na more a plavili priamo na Samotráku, na druhý deň do Neapolisu,
12  odtiaľ do Filipisu, ktoré je prvým mestom, kolóniou v tejto časti Macedónie.
13  V sobotný deň vyšli sme za bránu k rieke, kde – ako sme sa nazdávali – (Židia) sa modlievali; sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli.
14  Počúvala (ich) aj jedna bohabojná žena menom Lýdia, obchodníčka so šarlátom z mesta Tyatíry. Tej otvoril Pán srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavel hovoril.
15  Keď sa dala pokrstiť i so svojím domom, prosila nás hovoriac: Keď ste ma uznali za vernú Pánovi, vojdite do môjho domu a zostaňte u mňa. A prinútila nás.
16  Keď sme potom išli na miesto, kde sa modlievali, stretla sa s nami služobná dievka, ktorá mala veštiaceho ducha a veštením prinášala svojim pánom bohatý zárobok.
17  Nasledovala Pavla a volajúc za nami, hovorila: Títo ľudia sú služobníci najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.
18  A robila to mnoho dní. Ale Pavel sa hneval a obrátiac sa, povedal tomu duchovi: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej. A vyšiel z nej v tú hodinu.
19  Keď jej páni videli, že im ušla nádej na zárobok, chytili Pavla a Síla a vliekli ich na námestie pred (mestský) súd;
20  i predviedli ich pred sudcov hovoriac: Títo ľudia búria naše mesto; sú Židia
21  a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme prijať, ani zachovávať.
22  Súčasne aj zástup povstal proti nim a sudcovia strhli z nich rúcho a rozkázali ich zbičovať.
23  Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil.
24  Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady.
25  Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.
26  Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy.
27  Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli.
28  Ale Pavel zavolal silným hlasom: Neubližuj si! Veď sme všetci tu!
29  I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom,
30  vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?
31  Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!
32  Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome.
33  V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci.
34  Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu.
35  Keď sa rozodnilo, poslali sudcovia drábov s odkazom: Vypusť tých ľudí!
36  Žalárnik oznámil Pavlovi tie slová: Sudcovia odkázali, aby sme vás prepustili. Vyjdite teda a choďte v pokoji!
37  Ale Pavel im povedal: Verejne a bez odsúdenia zbili nás, rímskych občanov, a uvrhli do väzenia; a teraz nás ešte tajne vyháňajú? To nie; nech sami prídu a vyvedú nás!
38  Drábi oznámili sudcom tieto slová. I preľakli sa, keď počuli, že sú Rimania.
39  A prišli, odprosovali ich, potom ich vyviedli a prosili, aby odišli z mesta.
40  Vyjdúc z väzenia, vošli k Lýdii, ponavštevovali, ponapomínali bratov a odišli.

 Stiahni ukážku MP3 (5 MB | 0:00 min)

2010-07-07
2010-07-07 kto -sem- | post Odkaz na tento príspevok

1  Ale niektorí, čo prišli z Judska, učili bratov: Ak sa nedáte obrezať podľa ustanovenia Mojžišovho, nemôžete dôjsť spasenia.
2  Keďže z toho povstal spor a nemalá hádka medzi Pavlom, Barnabášom a medzi nimi, nariadili, aby Pavel, Barnabáš a niektorí ďalší z nich išli v tejto spornej otázke k apoštolom a starším do Jeruzalema.
3  Vyprevadení teda cirkevným zborom, prešli Feníciou a Samáriou, rozprávali o obrátení pohanov a všetkým bratom spôsobili veľkú radosť.
4  Keď prišli do Jeruzalema, prijal ich cirkevný zbor, aj apoštolovia a starší. Tu vyrozprávali, čo všetko učinil Boh s nimi.
5  Ale povstali niektorí, čo sa zo strany farizejov stali veriacimi, a vyhlásili, že ich treba obrezať a prikázať im, aby zachovávali zákon Mojžišov.
6  Nato zišli sa apoštolovia a starší, aby uvažovali o tom.
7  Po dlhých hádkach povstal Peter a hovoril im: Mužovia, bratia, vy viete, že si ma Boh oddávna vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli evanjelium a aby uverili.
8  A Boh, ktorý pozná srdcia, osvedčil sa za nich, keď im dal Ducha Svätého ako aj nám
9  a nerobil rozdiel medzi nami a medzi nimi, ale vierou očistil im srdce.
10  Čo teda pokúšate teraz Boha a kladiete učeníkom na šiju jarmo, ktoré ani naši otcovia, ani my nevládali sme niesť?
11  Ale veríme, že z milosti Pána Ježiša Krista dôjdeme spasenia ako aj oni.
12  Celé zhromaždenie mlčalo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí im rozprávali, aké znamenia a zázraky činil Boh skrze nich medzi pohanmi.
13  Keď zamĺkli, odpovedal Jakub: Mužovia, bratia, počujte ma!
14  Šimon rozpovedal, ako sa Boh od počiatku staral, aby si získal spomedzi pohanov ľud pre svoje meno.
15  A s tým súhlasia aj prorocké reči, ako je napísané:
16  Potom sa vrátim a znovu vybudujem rozpadnutý stánok Dávidov; jeho zrúcaniny znovu vybudujem a vyzdvihnem ho,
17  aby hľadali Pána ostatní ľudia a všetci pohania, nad ktorými bolo vyslovené moje meno, hovorí Pán, ktorý to
18  známym činí od vekov.
19  Preto tak súdim, aby sme nerobili ťažkosti tým, ktorí sa spomedzi pohanov obracajú k Bohu;
20  ale napíšeme im, aby sa zdržiavali modlárskych po škvŕn, smilstva a mäsa zo zaduseného a krvi.
21  Lebo Mojžiš, ktorého každú sobotu čítajú v synagógach, má od dávnych pokolení po mestách kazateľov.
22  Nato sa apoštolovia a starší s celým cirkevným zborom uzniesli vybrať spomedzi seba mužov a poslať s Pavlom a Barnabášom do Antiochie, a to Júdu, prímenom Barsabáša, a Síla, popredných mužov medzi bratmi.
23  A napísali im po nich: Apoštolovia a starší bratia posielajú pozdrav bratom, ktorí sú z pohanov a bývajú v Antiochii, Sýrii a Cilícii.
24  Keďže sme počuli, že niektorí z nás, hoci sme im to nekázali, znepokojili vás svojimi rečami a poplietli vám mysle,
25  jednomyseľne sme sa uzniesli poslať k vám vybraných mužov s naším milovaným Barnabášom a Pavlom,
26  s mužmi, ktorí životy nasadili pre meno nášho Pána Ježiša Krista.
27  Poslali sme teda Júdu a Síla, a oni vám aj ústne oznámia to isté.
28  Duch Svätý a my sme sa rozhodli neukladať vám nijaké iné bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí:
29  aby ste sa zdržiavali mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zaduseného a smilstva. Ak sa týchto vecí budete chrániť, dobre urobíte. Majte sa dobre!
30  Takto prepustení prišli do Antiochie, zvolali zástup a odovzdali im list.
31  Keď ho prečítali, zaradovali sa tomu napomenutiu.
32  Júda a Sílas, ktorí tiež boli proroci, povzbudzovali potom bratov a posilňovali mnohými slovami.
33  Nejaký čas strávili tam, potom ich bratia prepustili v pokoji k tým, čo ich poslali.
34  Ale Sílas sa rozhodol zostať.
35  Pavel a Barnabáš ostali v Antiochii, učili a s mnohými inými zvestovali slovo Pánovo.
36  O niekoľko dní povedal Pavel Barnabášovi: Vráťme sa a po všetkých mestách, v ktorých sme zvestovali slovo Pánovo, ponavštevujeme bratov, ako sa majú.
37  Barnabáš chcel vziať aj Jána, prímenom Marka.
38  Ale Pavel nástojil, aby ho nebral, pretože sa v Pamfýlii odlúčil od nich a nešiel pracovať s nimi.
39  Povstal teda rozpor medzi nimi, takže sa rozišli. Barnabáš vzal Marka a odplavil sa na Cyprus.
40  Pavel si však pribral Síla a porúčaný bratmi milosti Pánovej odišiel,
41  pochodil Sýriu a Cilíciu, posiľňujúc cirkevné zbory.

 Stiahni ukážku MP3 (5 MB | 0:00 min)