MediaServis

1  Pre hudobný prednes na osemstrunovom nástroji. Žalm Dávidov.
2  Pomáhaj, Hospodine, bo niet už zbožného; vymizli verní medzi ľuďmi.
3  Klamstvo hovorí jeden druhému úlisnými perami, dvojitým srdcom vravia.
4  Nech Hospodin vykynoží všetky úlisné pery, jazyk, čo velikášsky vraví,
5  tých, čo hovoria: Jazykom sme mocní, veď máme pery – kto nám pánom?
6  Pre útlak biednych, pre ston chudobných teraz povstanem, vraví Hospodin, poskytnem spásu tomu, kto po nej túži.
7  Hospodinove slová sú čisté, sú striebrom, taveným vo forme na zemi, sedemkrát prečisteným;
8  Ty, Hospodine, zachováš ich. A nás pred týmto pokolením chrániť budeš naveky,
9  i keď bezbožní chodia zôkol-vôkol, a keď u ľudí sa vzmáha podlosť.

1  Pre hudobný prednes. Dávidov. K Hospodinovi sa utiekam. Ako mi môžete povedať: Uleť na váš vrch ako vtáča!
2  Lebo, hľa, bezbožní napínajú luk, na tetivu si kladú šíp, by potme vystrelili na úprimných srdcom.
3  Ak sa základy zrútia, čo vykoná spravodlivý?
4  Hospodin je vo svojom svätom paláci, Hospodin na nebesiach má svoj trón. Jeho oči hľadia, Jeho pohľad skúma ľudských synov.
5  Hospodin skúma spravodlivého i bezbožného, ale Jeho duša nenávidí milovníka násilia.
6  Dážď žeravého uhlia, síry spustí na bezbožníkov; a v ich kalichu bude im údelom pálčivý vietor.
7  Lebo spravodlivý je Hospodin, miluje spravodlivé skutky; úprimní uvidia Jeho tvár.

1  Ó Hospodine, prečo stojíš zďaleka, skrývaš sa vo chvíľach súženia?
2  Bezbožný v pýche trápi biedneho. Nech sa chytia v úkladoch, ktoré vymysleli.
3  Lebo sa honosí bezbožník svojimi chúťkami a lakomec sa rúha, pohŕdajuc Hospodinom.
4  Bezbožník vo svojej namyslenosti Ho nehľadá. Všetky jeho myšlienky sú: Niet Boha!
5  Úspešné sú jeho cesty v každý čas. Tvoje súdy sú preň privysoké, soptí proti všetkým svojim protivníkom.
6  Húta si v srdci: Nepohnem sa! Z pokolenia na pokolenie nestíha ma nešťastie.
7  Ústa má plné kliatby, klamu, útlaku; pod jazykom má trápenie a neprávosť.
8  Sedáva na postriežke v dedinách a tajne vraždí nevinného, oči mu striehnu na nešťastného.
9  V úkryte číha ako lev vo svojej húšti; číha, aby biedneho schvátil; chudáka sa zmocní, keď ho stiahne do svojej siete.
10  Schúlený krčí sa a húf nešťastníkov padá do jeho moci.
11  Húta si v srdci: Boh už zabudol; skrýva si tvár, nikdy to neuvidí.
12  Ó Hospodine, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených!
13  Prečo má bezbožník pohŕdať Bohom a myslieť v srdci: Trestať nebudeš!?
14  Ty vidíš, veď Ty hľadíš na trápenie i žiaľ, aby si to vzal do ruky; Tebe to porúča nešťastník, sirota: Ty si bol ich pomocníkom.
15  Polám rameno bezbožníka, zlosyna, potrestaj jeho bezbožnosť, až ju viac nenájdeš.
16  Hospodin je kráľom na večné veky; pohania zmizli z Jeho krajiny.
17  Počul si túžbu pokorných, ó Hospodine; utvrdzuješ im srdce, ucho nakláňaš,
18  aby si prislúžil právo sirote a ubitému, aby pozemský človek už viac nenaháňal strach.

1  Zatrúbil piaty anjel. A videl som hviezdu padnúť z neba na zem a dostala kľúč od studničnej priepasti.
2  Otvorila studnicu priepasti a zo studnice vystúpil dym ako dym veľkej pece, i zatmelo sa slnko a vzduch od dymu studnice.
3  Z dymu vyšli kobylky na zem a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny.
4  Bolo im však povedané, aby ne škodili tráve na zemi ani nijakej byline ani nijakému stromu, ale len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie.
5  Dostali rozkaz, aby nezabíjali, ale aby ich trápili päť mesiacov. Ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka.
6  V tie dni ľudia budú hľadať smrť, ale ju nenájdu. Budú si žiadať umrieť, ale smrť utečie od nich.
7  Kobylky sa podobali koňom, pripraveným do boja. Na hlavách mali vence ako zo zlata, ich tváre boli ako ľudské,
8  vlasy mali ako ženy, zuby ako levy,
9  panciere mali ako z ocele, zvuk ich krídel bol ako hrkot mnohých vojnových vozov, rútiacich sa do boja.
10  Chvosty a žihadlá mali ako škorpióny. Vo chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov.
11  Nad sebou mali kráľa, anjela priepasti, ktorý sa hebrejsky volá Abaddon a grécky Apolyon.
12  Prvé beda prešlo. Hľa, za ním príde ešte dvoje beda.
13  Zatrúbil šiesty anjel a od štyroch rohov zlatého oltára pred Bohom som počul hlas,
14  ktorý hovoril šiestemu anjelovi, majúcemu trúbu: Rozviaž štyroch anjelov, zviazaných pri veľkej rieke Eufrat!
15  A boli rozviazaní tí štyria anjeli, pripravení na túto hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí.
16  Počet ich jazdy bol myriady myriád; počul som ich počet.
17  Kone a jazdcov na nich som vo videní videl takto: mali ohnivé hyacintové a žltosírové panciere, hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra.
18  Tieto tri pliagy: oheň, dym a síra, ktoré im vychádzali z tlám, vyhubili tretinu ľudí.
19  Sila koní bola totiž v ich tlamách a chvostoch, lebo ich chvosty boli podobné hadom, mali hlavy a nimi škodili.
20  Ostatní ľudia, ktorých tieto pliagy nevyhubili, nekajali sa zo skutkov svojich rúk, aby sa neklaňali démonom ani zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť,
21  a nekajali sa ani zo svojich vrážd, ani zo svojho travičstva, ani zo svojho smilstva, ani zo svojich krádeží.

1  A keď otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi ticho asi na polhodinu.
2  Potom som videl sedem anjelov, ktorí stáli pred Bohom a dostali sedem trúb.
3  Iný anjel prišiel, postavil sa k oltáru so zlatou kadidelnicou a dostal mnoho tymianu, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár pred trónom.
4  Dym tymianu vystupoval z anjelovej ruky pred Boha k modlitbám svätých
5  a anjel vzal kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a hodil ju na zem. A nastali hromy, zvuky, blesky a zemetrasenie.
6  Sedem anjelov, ktorí mali sedem trúb, sa pripravilo trúbiť.
7  Zatrúbil prvý. Nastalo krupobitie, oheň zmiešaný s krvou, a padlo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a všetka zelená tráva zhorela.
8  Zatrúbil druhý anjel. A do mora padlo niečo ako veľký, ohňom horiaci vrch. Tretina mora sa premenila na krv,
9  tretina morských živočíchov zahynula a tretina lodí sa potopila.
10  Zatrúbil tretí anjel. A z neba padla veľká hviezda, ktorá horela ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd.
11  Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa premenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od vôd, lebo zhorkli.
12  Zatrúbil štvrtý anjel. A prišla pliaga na tretinu slnka, na tretinu mesiaca a na tretinu hviezd, aby sa ich tretina zatmela a nebolo svetla v tretine dňa ani noci.
13  Potom som videl a počul orla letiaceho stredom neba, ktorý volal mohutným hlasom: Beda, beda, beda tým, čo bývajú na zemi, pre ostatné zvuky trúb anjelov, ktorí ešte majú trúbiť.

1  Potom som videl štyroch anjelov stáť na štyroch uhloch zeme, ktorí držali štyri zemské vetry, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom.
2  A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela; mal pečať živého Boha, zvolal mohutným hlasom na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi, moru,
3  a hovoril im: Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým služobníkov nášho Boha neoznačíme na čelách.
4  Počul som počet označených: sto štyridsaťštyritisíc zo všetkých kmeňov izraelských:
5  z kmeňa Júdovho dvanásťtisíc označených, z kmeňa Rúbenovho dvanásťtisíc, z kmeňa Gádovho dvanásťtisíc,
6  z kmeňa Ašerovho dvanásťtisíc, z kmeňa Neftalímovho dvanásťtisíc, z kmeňa Menaššeho dvanásťtisíc,
7  z kmeňa Simeonovho dvanásťtisíc, z kmeňa Lévího dvanásťtisíc, z kmeňa Issacharovho dvanásťtisíc,
8  z kmeňa Zebulúnovho dvanásťtisíc, z kmeňa Jozefovho dvanásťtisíc, z kmeňa Benjamínovho dvanásťtisíc označených.
9  Po tomto som videl: ajhľa, veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách,
10  volali mohutným hlasom: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!
11  A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu
12  a volali: Amen! Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka, a česť, a moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.
13  Potom jeden zo starších prehovoril a spýtal sa ma: Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?
14  Odpovedal som mu: Pane môj, ty vieš! Nato mi povedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej.
15  Preto sú pred trónom Božím a slúžia Mu dňom i nocou v Jeho chráme. Sediaci na tróne ich bude zatieňovať ako stan.
16  Nebudú viac hladní ani smädní, nebude dorážať na nich slnko ani horúčava,
17  lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a Boh im zotrie každú slzu z očí.

1  Saul schvaľoval, že ho zavraždili. V ten deň začali ukrutne prenasledovať cirkevný zbor v Jeruzaleme, takže sa všetci, okrem apoštolov, rozpŕchli po Judsku a Samárii.
2  Štefana však pochovali nábožní mužovia a veľmi plakali nad ním.
3  Ale Saul nivočil cirkev, chodil po domoch, lapal mužov a ženy a vrhal ich do väzenia.
4  A tí, čo sa rozpŕchli, rozišli sa po okolí a zvestovali slovo.
5  Filip zišiel do samarského mesta a zvestoval im Krista.
6  Zástupy s jednomyseľnou pozornosťou sledovali, čo hovoril Filip, keď počuli a videli znamenia, ktoré robil.
7  Lebo z mnohých posadnutých vychádzali nečistí duchovia a kričali silným hlasom; aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení.
8  A bola v tom meste veľká radosť.
9  V meste však už predtým žil istý muž menom Šimon, ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekto veľký.
10  A všetci, od najmenšieho až po najväčšieho, ho počúvali a hovorili: Tento muž je tá veľká moc Božia!
11  Venovali mu veľkú pozornosť, lebo ich čarami už dlho napĺňal úžasom.
12  Ale keď uverili Filipovi, ktorý im kázal o kráľovstve Božom a o mene Pána Ježiša, dali sa krstiť mužovia i ženy.
13  Aj sám Šimon uveril, dal sa pokrstiť, pridŕžal sa Filipa a žasol, vidiac veľké znamenia a zázraky, ktoré sa diali.
14  Keď apoštolovia v Jeruzaleme počuli, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána.
15  A tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého,
16  lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v meno Pána Ježiša.
17  Kládli teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého.
18  Keď Šimon videl, že sa Duch Svätý udeľuje kladením rúk apoštolov, priniesol im peniaze
19  a prosil: Dajte aj mne takú moc, aby každý prijal Ducha Svätého, na koho položím ruky.
20  Odpovedal mu Peter: Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží.
21  Nemáš podiel ani účasť na ňom, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom.
22  Preto sa kajaj z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca,
23  lebo vidím, že si ako horká žlč a sputnaný neprávosťou.
24  I odpovedal Šimon: Modlite sa za mňa k Pánovi, aby ma nestihlo niečo z toho, čo ste povedali.
25  Keď skončili svedectvo a zvestovanie slova Pánovho, navracali sa do Jeruzalema, zvestujúc evanjelium v mnohých samarských mestečkách.
26  Tu anjel Pánov hovoril Filipovi: Vstaň a choď na juh, na cestu, čo vedie z Jeruzalema do Gazy a je pustá.
27  I vstal a šiel. A hľa, muž z Etiópie, eunuch, dvoran etiópskej kráľovnej Kandáky, správca celého jej pokladu, ktorý prišiel do Jeruzalema, aby vzýval Boha,
28  vracal sa (domov); sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša.
29  I povedal Duch Filipovi: Pristúp a pripoj sa k vozu!
30  Keď Filip pribehol, počul, ako číta proroka Izaiáša, a spýtal sa: Či aj rozumieš, čo čítaš?
31  Odpovedal mu: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí? Potom prosil Filipa, aby vyšiel (na voz) a prisadol k nemu.
32  Stať Písma, ktorú čítal, bola: Viedli Ho ako ovcu na zabitie, a ako baránok mlčí pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril ústa.
33  Jeho ponížením bol súd nad Ním zrušený, a Jeho rod kto vypočíta? Lebo Jeho život je vzatý zo zeme.
34  Ohlásil sa eunuch a povedal Filipovi: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? Sám o sebe, a či o niekom inom?
35  Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom Písma, zvestoval mu Ježiša.
36  Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť?
37  Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, môže sa stať. A (eunuch) odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží.
38  Nato kázal zastaviť voz a obaja, Filip a eunuch, zostúpili do vody; i pokrstil ho.
39  Keď vystúpil z vody, Duch Pánov uchopil Filipa, a eunuch ho viac nevidel, ale rozradostený šiel svojou cestou.
40  Potom sa Filip našiel v Azóte, pochodil všetky mestá a zvestoval evanjelium, až prišiel do Cezarey.